Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne za Slovenskú národnú stranu môžem vyjadriť uspokojenie nad tým, nad analýzou, perfektnou analýzou, ktorú nám predložil pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, pretože skutočne, keď niekto nepochopí tie právne argumenty, ktoré on tu jednoznačne citoval, tak proste to vychádza len v tom zmysle, že nechce za žiadnu cenu pochopiť a vystúpenie pána predsedu Národnej rady je skutočne tiež veľmi významné pre slovenský parlament a je to určite veľmi veľká výzva národné zhromaždenie Maďarskej republiky a ja dúfam, že konečne pragmaticky politici Maďarskej republiky pristúpia k riešeniu tých problémov, ktoré sa tu nakopili. Nie z viny slovenskej strany, ale z viny, že niekto silou mocou chce gradovať toto napätie a žiť z toho napätia. Ale vrátim sa konkrétne k svojmu vystúpeniu. Ja by som možno z iného súdku načal tento problém, pretože ako podpredseda vlády tak aj predseda Národnej rady doslovne absolútne vyčerpali danú tému, ale ja by som sa z iného uhľa pohľadu pozrel na tento problém.
Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia poslanci slovenského zákonodarného zboru, vo svojom chcem poukázať a aj dokázať, že činnosť poslancov za SMK nielen poslancov za SMK, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky nesleduje konkrétne teda k poslancom SMK nesleduje slovenské národné a štátne záujmy. Že naopak, v spolupráci s rôznymi organizáciami a cez rôzne formy sa podieľa na oslabovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky, že účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za SMK na tzv. Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny nebola v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a najmä so sľubom poslanca Slovenskej republiky, ktorým sľubuje vernosť Slovenskej republiky. Chcem len sčasti poodhaliť zákernú činnosť Strany maďarskej koalície, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorí zneužívajú dokonca európsku dimenziu na sledovanie čisto etnických cieľov a zámerov veľkomaďarskej iredenty, čím ohrozujú územnú celistvosť, integritu a vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Spomeniem skutočne len niektoré rámcové a okrajové činnosti, ktoré vyvolávajú vážne obavy a znepokojenie na slovenskej strane a u štátotvorného národa. Najoptimalnejšie bude citovať maďarského občana slovenskej národnosti ako on vidí činnosť politikov v Maďarskej republike a na Slovensku. Je to trošku dlhšie, ale je to skutočne veľmi, veľmi zaujímavá analýza a myslím, že toto by mali počuť všetci tí, ktorí chcú obviňovať slovenskú politickú garnitúru, že ona vyvoláva napätie. Pravý opak je pravdou. Citujem, jedná sa o publicistu Gregora Papučeka, nie je to ten komentátor Slovenského rozhlasu v Budapešti, to je proste nejaká rodina alebo menovec, ak chce Slovensko dbať o nás, ak chce pomôcť Slovákom žijúcim v Maďarsku má na to pomerne dobré predpoklady. Ide totiž o dve susedné krajiny, ktoré po roku 1920 boli vytvorené tak, že obe zdedili početnú menšinu toho druhého. Z toho vyplýva, že východiskový bod je bezmála rovnaký. Ideálne by bolo, keby sa tieto dve strany v otázke svojich menšín dohodli a rovnako by boli zaobchádzali s menšinou toho druhého. Vieme dobre, že sa tak nestalo. Prečo? Maďari žili suverénne vo svojom štáte, kým Slováci žili v spoločnom štáte s Čechmi. Prakticky v poriadenom postavení, riadilo sa z Prahy. Cez to všetko Československo bolo demokratické a primerane k tomu aj maďarská menšina mala svoje kultúrne vyžitie zabezpečené. V Maďarsku však panoval potrianovsky vyhrotený stav. Šovinizmus, iredentizmus a primerané k tomu cielené a bezohľadne sa pomaďarčovalo. Slováci boli vystavení drastickému odnárodňovaniu. Toto nerovnaké zaobchádzanie malo ukrutné nespravodlivé následky. Maďarská národnosť v Československu sa tak v počte ako povedomí zachovala a bola silne organizovaná. Kým Slováci v Maďarsku boli rozbití, zastrašení, v maďarských školách a kostoloch prevychovávaní, poznačení tuhou asimiláciou. Táto situácia sa stala aj živnou pôdou vzniku množstva odrodilcov. Nebyť odrodilcov, taká poznámka, ani Mlynky by dnes nemali také obrovské problémy. Vieme veľmi dobre, že pán starosta v Mlynkách má slovenské korene, ale teraz nepozná po slovensky pomaličky ani slovo, resp. nechce. Ale pražská vláda si so Slovákov v Maďarsku starosti nerobila. A Maďarsko to poriadne zneužilo. V roku 1939 vznikla prvá Slovenská republika, ktorá počas krátkej doby svojho trvania v národnostnej otázke použila princíp reciprocity a tento jediný spravodlivo princíp sa v mnohých prípadoch osvedčil. Ale po II. svetovej vojne sa obnovilo Československo, prebehla výmena obyvateľstva. 73 000 Slovákov sa presídlilo do Československa, ale aj mnohí Maďari prešli do Maďarska. Čiže na pomer dvoch menšín to veľký vplyv nemalo. Veľká strata Slovákov v Maďarsku bola zapríčinená nie výmenou obyvateľstva ako sa to často prezentuje, ale nerovnakým zaobchádzaním s týmito dvoma menšinami na úkor Slovákov. Potom nastal reálny socializmus. A nerovnaké zaobchádzanie pokračovalo a pokračuje ďalej aj po páde socializmu a čuduj sa svete aj po vzniku zvrchovanej Slovenskej republiky. Maďari na Slovensku majú maďarské školy, maďarské bohoslužby, množstvo časopisov, vydavateľstiev, organizácií, skutočné divadlá, stranu, parlamentné zastúpenie, skutočne sa podieľajú na štátnej moci a na rozdiel od Slovákov v Maďarsku sú skutočne štátotvornými činiteľmi. A je ich vyše pol milióna. Slováci v Maďarsku všeličo z toho nemajú. A čo majú, aj to len "takzvane". Takzvané slovenské školy, tzv. samosprávy. Nemajú riadne slovenské bohoslužby, majú len jediný týždenník s miniredakciou a práve preto sa z nás za Slováka hlási len okolo 18 000, 18 000. Po I. svetovej vojne to bolo okolo 400 - 450 tis. Slovákov. Teraz sa k Slovákom hlási len 18 000 slovom i písmom. Hoci Maďarsko presvedčilo celý svet, že oni sú bojovníci za práva menšín, jeho občan Csaba Tabajdi aj napriek tomu, že práve v Maďarsku národnostné menšiny vymierajú rozdeľuje v Štrasburgu menšinovú pravdu. Vie svet, čo sa deje s menšinami v Maďarsku? Vedia slovenskí politici, čo sa deje so Slovákmi v Maďarsku? Viem pán Hanes Svoboda, že chodí nariekať k nesprávnemu hrobu? Nie na Slovensku vymiera maďarská národnosť, len u susedov slovenská. Akože tento človek nepozná skutočnú situáciu? Pavol Csáky alebo Edita Bauerová ho nesprávne informovali? Píše a hovorí sa o nás bežne o slovenskom školskom systéme? Ale slovenská škola v tom pravom zmysle slova, kde by sa všetky predmety okrem maďarčiny vyučovali po slovensky v Maďarsku neexistuje. Také školy majú vycapenú tabuľu slovenská národnostná škola, v ktorých vyučuje maďarskí učiteľskí zbor, všetko po maďarsky a v maďarskom duchu, iba slovenčina sa vyučuje týždenne v štyroch hodinách. V niektorých len štyrom žiakom. Čiže naše školy nie sú naše, len sa to tak hovorí. Bohoslužby sú vo všetkých mestách a dedinách iba maďarské, sú v nich maďarskí farári. V Mlynkoch nedávno bol aj slovenský, toho úrady poslali do maďarskej dediny a mlynským Slovákom ponechali maďarského farára. Tak je to už u nás, odjakživa. Maďari do každej slovenskej osady postavili sochu nejakého maďarského viťúza. Nikdy sa nepýtali Slovákov, či chcú mať takú sochu. Dôležité je, že Maďari ju tam chcú mať. V Békešskej Čabe Kossuth Lajos je náš Ľudovít Kováč z Turca, v slovenskom Komlósi Szent István, v Mlynkoch Béla III., vtáky turuly maďarské militaristické sochy atď., atď. Že čo na to Slováci? Už si zvykli. Naše slovenské mestá a dediny ich ulice pomenovali, pomenúvajú a premenúvajú nie ich slovenskí zakladatelia a obyvatelia, ale maďarskí úradníci. Panujú nad nami. Údajne sme dostali od štátu samosprávnosť a CSS je vraj slovenský parlament. Horkýže to parlament. Treba povedať, že to nie sú samosprávy, len sa im tak hovorí. Podľa národnostného zákona menšiny majú právo na parlamentné zastúpenie. Kto by si myslel, že aj napriek tomu menšiny v Maďarsku v skutočnosti môžu ísť do maďarského parlamentu to len ako turisti, ak si to vybavia a dokonca zaplatia.


Niet tu času vymenovať všetko, ale hádam na ukážku to postačí. Takto je to v Maďarsku. Aj keď § 3 národnostného zákona vraví: Menšiny žijúce v Maďarskej republike sa podieľajú na ľudovej moci, sú štátotvornými činiteľmi. Aj to sa len tak hovorí. Národnostný zákon v Maďarsku je ako pokrývka, pod ktorou nevidno čo sa v skutočnosti deje s národnosťami. Bývalý menšinový ombudsman Jenö Kaltenbach jasne povedal: V Maďarsku národné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali. Vedia o tom aspoň slovenskí politici? Ja by som chcel ešte dodať, že aj terajší ombudsman pre menšiny v Maďarsku Ernö Kalayi sociológ sa vyjadril nasledovne: Rasizmus v Maďarsku možno porovnávať so situáciou v Nemecku v roku 1930. To som nepovedal ja. To povedal maďarský ombudsman pre menšiny. Povedal, v Maďarsku sa kampane zamerané proti menšinám, hľadanie obetných baránkov a široká spoločenská podpora tohto spôsobu myslenia rozvíjajú práve tak ako svojho času v Nemecku. Dôvodom zrejme je, že politici nerozpoznali nebezpečie vývoja a nutnosť ho zastaviť. Ombudsman citoval prieskumy, podľa ktorých 70 až 80 % obyvateľstva schvaľuje javy zamerané proti menšinám. To som nevymyslel ja, ani nikto z vládnej koalície na Slovensku. To povedal maďarský ombudsman pre menšiny. Asi nevedia. Lebo keby vedeli museli by na bezbrehé požiadavky svojej maďarskej menšiny ich politikov a maďarského štátu úplne inak reagovať než ako to v skutočnosti robia. Napríklad, keď Maďari chcú ísť do ulíc protestovať lebo im minister školstva chce zvýšiť počet vyučovania slovenčiny v ich čisto maďarských školách mali by im ponúknuť maďarský menšinový školský systém, podľa ktorého by sa všetky predmety museli učiť po slovensky, ale by mali povolené učiť sa aj maďarčinu v štyroch hodinách týždenne ako cudzí jazyk. Ukrajinci im to urobili. Odkukali metódy priamo v Maďarsku a zaviedli ich u seba. Čuduj sa svete. Maďarom sa nepáčia ich vlastné metódy. Ak ich nie oni používajú, ale niekto iný. (Potlesk.) Zdá sa, že páčiť sa musia iba menšinám v Maďarsku. Keď im nestačí, že majú maďarské bohoslužby, maďarských farárov a chcú mať silou mocou aj biskupa mali by im ponúknuť maďarskú metódu, podľa ktorej všetci maďarskí farári by boli premiestnení do čisto slovenských dedín. Každá maďarská osada by mala len slovenského farára a bohoslužby sa museli konať všade výlučne v slovenčine. Mesačne raz by mohli mať v Bratislave aj maďarskú bohoslužbu, ak si ich organizácie za svoje peniaze dajú odviesť veriacim. Taký poriadok je v Maďarsku. Bohužiaľ.


Podľa maďarského vzoru do každej maďarskej osady by bolo postaviť v nadživotnej veľkosti sochu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Svätopluka, Rastislava a pod. Podľa maďarského vzoru Slovensko by Budapešti malo veľkodušne darovať sochu Jána Kollára a postaviť ju na Deákovo námestie. Odviesť ju tam pompézne za sprievodu slovenskej jazdy, husárov na bielych koňoch. Veď najväčším husárom bývalej monarchie bol predsa Slovák poľný maršal Andrej Hadík, ktorý vykonal husársky kúsok, keď z ničoho nič obsadil Berlín. Keď sa slovenskí politici stretnú s maďarskými politikmi a tí sa na nich obracajú s rôznymi požiadavkami mali by sa ich ihneď opýtať ako je to v Maďarsku so Slovákmi. Mali by im vysvetliť, že ak nebudú sledovať slovenský prístup k menšinám, budú musieť Slováci prevziať a použiť maďarské metódy, lebo len tak je to spravodlivé. Je neprípustné, aby v stave, keď v Maďarsku slovenská národnosť je drasticky asimilovaná, aby slovenský štát vyhovoval stále novým a novším požiadavkám svojej maďarskej menšiny. (Potlesk.) Je neprípustné