tg-ltatsthtetet-06-01

Vannak témák, melyeket az ember először pénzért ír meg, s csak azt követően értekezik róla a blogján. Már ha erre még maradt ideje és energiája. Ma - hosszas vívódás, kétszer eltolt szavazás, és nagyon jó, a 2006-os kormányváltás óta elnyújtott dramaturgia után - megszavazták az önálló Szlovákia egyik legszégyenletesebb jogszabályát, a nyelvtörvény módosítását. A hírportálokon, vmint a hazai es külföldi lapokban minden infó elolvasható (lesz) róla, így ezek helyét nem kívánjuk átvenni, részben mert nem akarjuk magunkat ismételni.

A módosítás színtiszta nyelvi imperializmusról árulkodik. Mind a legvadabb gyarmatosítások idején...

Itt - nem linkelem, mert akkor nem mindig jelenik meg jól, a parlamenti url néha olyan hosszú, h nem fér bele a linkelő dobozba - http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=982&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False elolvasható, hogy ki hogyan szavazott, a legutolsó a végszavazás, a többi a módosító indítvány.

És akkor következzék  a törvényjavaslat teljes szövege. (A poszt írásakor még nem volt fent a módosító indítványokkal ellátott, utóbb majd azt is felpakoljuk.)

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

982

VLÁDNY NÁVRH

ZÁKON

z .........................2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z. a zákona č. 24/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 4 znie:

„(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. ⁴)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„⁴) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku, § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. § 1 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“.

3. V § 2 odsek 2 znie:

„(2) Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na svojej internetovej stránke.“.

4. V § 3 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom⁵) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu^5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.

(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5aa znejú:

„⁵) Napríklad § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 619/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 16/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

^5aa) Zákon č. 184/1999 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 5a sa citácia „§ 3 a 3a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 12 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

6. V poznámke pod čiarou k odkazu 5b sa citácia „§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

7. V § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „verejnoprávnych orgánov“ nahrádzajú slovami
„v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1“.

8. V § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

9. V § 3 ods. 4 sa slová „Verejnoprávne orgány“ nahrádzajú slovami „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1“ a vypúšťajú sa slová „a nimi zriadené organizácie“.

10. V § 3 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak.^6b) Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:

„^6b) Napríklad § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z., § 109 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.“.

11. Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠3a

Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov

V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí,^7a) názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy,^7b) ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy.^7c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7c znejú:

„^7a) § 1a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.

^7b) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

^7c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.

Zákon č. 184/1999 Z. z.“

12. V § 4 ods. 1 a 5 sa odkaz 8 označuje ako 5a a poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa vypúšťa.

13. V § 4 ods. 3 sa za slová „pedagogická dokumentácia“ vkladajú slová „a ďalšia dokumentácia“.

14. V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia „§ 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 245/2008 Z. z.“.

15. V poznámke pod čiarou k odkazu 8b sa citácia „§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 11 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

16. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia: „§ 40 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.“ nahrádza citáciou: „§ 13 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

17. § 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku

(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania

a) inojazyčných televíznych relácií^9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,

b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním

v štátnom jazyku,

c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,¹⁰)

d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,

e) hudobných diel s pôvodnými textami,

f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase¹¹)

a Slovenskej televízii,^11a)

g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,^11b)

h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu^11c) a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,

i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,

j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.

(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.

(4) Ak osobitný predpis^11d) neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v

a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve^11e) alebo

b) neperiodickej publikácii.^11f)

(5) Písomné informácie určené pre verejnosť, najmä plagáty, informačné tabule, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku. Písomné informácie určené pre verejnosť môžu popri texte v štátnom jazyku obsahovať inojazyčné preklady tohto textu.

(6) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Ak sú preložené do iných jazykov, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku
a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.^11g)

(8) Každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 11g znejú:

„^9a) § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb
a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

¹⁰) § 5 ods. 1 písm. k) zákona č. 619/2003 Z. z.

¹¹) § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z.

^11a) § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2007 Z. z.

^11b) § 17 ods. 5 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia
a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

^11c) § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z.

^11d) § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z.

^11e) § 2 ods. 1 a 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

^11f) § 2 ods. 3 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

^11g) Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.“.

18. § 6 a 7 vrátane nadpisov znejú:

㤠6

Používanie štátneho jazyka v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v hasičských jednotkách

(1) V ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa v služobnom styku používa štátny jazyk.

(2) Celá agenda a dokumentácia ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sa vedie v štátnom jazyku.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

§ 7

Používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní

(1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

(2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov¹²) zostávajú nedotknuté.“.

19. Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„¹²) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku.“.

20. V nadpise § 8 sa slová „v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve“ nahrádzajú slovami
„v ostatných oblastiach verejného styku“.

21. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z.
o potravinách.“ nahrádza citáciou: „Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

22. V § 8 odseky 2 až 4 znejú:

„(2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.

(3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Používanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis.¹⁴)

(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,¹⁵) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 15 znejú:

„¹⁴) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹⁵) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.“.

23. V § 8 ods. 5 sa slová „verejnoprávnymi orgánmi“ nahrádzajú slovami „orgánmi
a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1“.

24. V § 8 odsek 6 znie:

„(6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak sú preložené do iných jazykov, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.“.

25. § 9 vrátane nadpisu znie:

㤠9

Dohľad

(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 okrem reklamy podľa osobitného predpisu¹⁶) a § 11a vykonáva ministerstvo kultúry. Pri výkone dohľadu ministerstvo kultúry prihliadne aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka podľa § 2 ods. 2.

(2) Osoby, ktoré sú poverené výkonom dohľadu podľa ods. 1, sú pri výkone tejto činnosti v súlade s predpisom o kontrole v štátnej správe¹⁷)

a) povinné preukázať sa preukazom príslušného orgánu dohľadu a písomným poverením na výkon dohľadu,

b) oprávnené požadovať potrebnú súčinnosť, najmä poskytnutie informácií, údajov, písomného vysvetlenia alebo ústneho vysvetlenia, dokladov a príslušných písomných materiálov,

c) povinné spísať protokol o vykonanom dohľade.

(3) Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné umožniť výkon dohľadu oprávneným osobám a poskytnúť potrebnú súčinnosť.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 znejú:

„¹⁶) § 3 ods. 6 a § 11 ods. 3 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹⁷) § 8 až 13 a § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“.

26. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Pokuty

(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po jeho opakovanom písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.

(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.¹⁸) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.

(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹⁸)

(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„¹⁸) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

27. § 10 vrátane nadpisu znie:

㤠10

Správa o stave používania štátneho jazyka

(1) Ministerstvo kultúry predkladá vláde správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky raz za dva roky.

(2) Na účel podľa odseku 1 je ministerstvo kultúry oprávnené vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní štátneho jazyka v oblasti ich pôsobnosti.

(3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží ministerstvo kultúry do 31. marca 2012.“.

28. § 11 vrátane nadpisu znie:

㤠11

Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 2; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.

(2) Náklady na všetky úpravy informačných tabúľ, nápisov a ostatných textov podľa tohto zákona uhrádzajú príslušné úrady a ostatné právnické osoby a fyzické osoby. Tieto úpravy vykonajú do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.“.

29. Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠11a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2009

Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6.“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín sa mení takto:

V § 1 ods. 2 a v § 2 sa slová „v úradnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v štátnom jazyku“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike“ nahrádza citáciou „§ 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona .../2009 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa mení takto:

§ 6 sa vypúšťa.

Čl. IV

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z. a zákona č. 287/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 67 ods. 1 sa slová „3 000 Sk do 1 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „99 eur do 33 193 eur“.

2. V § 67 ods. 2 sa slová „5 000 Sk do 200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165 eur do 6 638 eur“ a slová „3 000 Sk do 50 000 Sk “ nahrádzajú slovami „99 eur do 1 659 eur“.

3. V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m) nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. g).“

4. V § 67 ods. 3 sa slová „20 000 Sk do 2 000 000 Sk nahrádzajú slovami „663 eur do 66 387 eur“ a slová „3 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 19 916 eur“.

5. V § 67 ods. 4 sa slová „50 000 Sk do 3 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 99 581 eur“.

6. V § 67 ods. 5 sa slová „100 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 165 969 eur“ a slová „15 000 Sk do 1 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „497 eur do 49 790 eur“.

7. V § 67 ods. 6 sa slová „100 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 66 387 eur“ a slová „30 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „995 eur do 19 916 eur“.

8. V § 67 ods. 7 sa slová „20 000 Sk do 4 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „663 eur do 132 775 eur“ a slová „6 000 Sk do 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „199 eur do 16 596 eur“.

9. V § 67 ods. 8 a 9 sa slová „50 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 165 969 eur“.

Čl. V

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

V § 74 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,^34a)“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:

„^34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2009.

 

Az MKP és a Hyd képviselői full jelen voltak, és ellene szavaztak.

.

Tragédia, ami az igazságszolgáltatásban történt. Štefan Harabin a Legfelsőbb Bíróság elnöke. De hát nem értem, miért van ezen mindenki megütközve? Már az is borzasztó, hogy ez az ember igazságügyi miniszter lehetett.

Nem akarok elfogultnak tűnni, és próbálok legalább egy pozitívumot találni a rondaszakállú úrban. Egy jut az eszembe: rendet tett a gyorskölcsönt ígérő, majd a fizetni nem tudó adós mindenét elvivő társaságok körében.

(Aki tud még valamit, írja meg kommentben, nehogy elfogultnak tűnjünk...:)

Az emberek túlnyomó többsége még a területileg illetékes járásbírósággal sem kerül kapcsolatba élete során, így nem feltétlenül kell felvágni az ereinket amiatt, hogy a HZDS-es bíró (ez nem oximoron) lett a góré, itt az elvről van szó.


Még egy igazságügyi.

Dobroslav Trnka főügyész ma a parlamentben bírálta a képviselőket a katonai bíróságok megszüntetése miatt. Véleménye szerint ezek visszatartó erővel bírtak a rendőrök bűnözésére.

"Előbb elvették a munkájukat, majd azt mondták, hogy nincs mit csinálniuk. Ez számomra érthetetlen" - mondta a parlamenti vita során, miután előterjesztette az ügyészség munkájáról szóló jelentést.

A főügyész szerint a katonai bíróságoknak volt létjogosultságuk, és részben felszámolásuk számlájára írható a jelenlegi helyzet a rendőrség sorain belül. Véleménye szerint a polgári bíróságok bírói részben nem értik a szolgálati rendszert, részben ítéleteiknek nincs nevelő hatása.

Hasonló szellemben nyilatkozott Daniel Lipšic kereszténydemokrata parlamenti képviselő, volt igazságügy-miniszter is. Lipšic szerint a rendőrök kivonása a katonai bíróságok köréből, utóbb ezen testületek felszámolása nem kedvezett a rendőrségen belüli fegyelemnek. A témában korábban ezt írtuk ezen a blogon.


A pártszakadást követően már megindult az elköteleződést firtató folyamat, ami nem jó.

„A hídszerep nem tudományos szemlélet, és az ilyen hidakból könnyen képződhetne valamilyen autonóm erő, amely kiválna az egyetemes közösségből.” A fenti idézet a Csehszlovákiai Magyar Kisebbségi Jogvédő Bizottság 1988. január 23-án kelt emlékiratából származik. Duray Miklós már akkor is tudta, hogy a hidakon óvatosan kell közlekedni…

Kétéves agónia ért véget a héten, amikor Bugár Béla és csapata immár sokadszor bejelentette a Híd Együttműködés Pártja megalakulását. Lapunk internetes kiadásában egy olvasó, azt írta kommentárként a sokadik pártalapítási bejelentésről tudósító cikk alá: hányszor fogjátok még bejelenteni? Kétségkívül professzionális kommunikációs hadjárat előzte meg a hídverést, de hát a szivárogtatás mindkét oldal erőssége volt az elmúlt (belső) küzdelmekben gazdag két évben. Élcelődtek már előttem e hasábokon a név által mozgásba hozható nyelvi játékok tömkelegén, a magyar köznyelvben és argóban számtalan hidas szófordulat él, és akkor még nem beszéltünk arról, hogy az Együttműködés Pártja rövidítése szlovákul SS lesz, ami minimum nem szerencsés. De ez csak a felszín felszíne…

A szlovákiai magyar közélet szempontjából nem kezdődik új időszámítás, hanem visszatérés történik az 1998 előtti állapotokhoz, amikor szintén több magyar párt versengett a választók kegyeiért, hol több, hol kevesebb sikerrel. Ha a mečiari fifikás választási törvény nem terelte volna őket egy akolba, akkor a nemzeti jobboldal, a kereszténydemokraták és a liberálisok tán sosem ölelik egymást kölcsönösen keblükre, s így ki-ki a politikai meggyőződéséhez leginkább közelebb álló tömörülésre szavazhatott volna. Így viszont már 11 éve a magyarok a magyarokra szavaztak. Mert kire szavazzanak… A legtöbb felvidéki magyar – a szavazati jogával élők részhalmazából – legalább olyan intenzitással ismételi meg minden voksolás előtt a „legrosszabb magyar párt is jobb, mint a legjobb szlovák” mantrát, mint Bugár Béla az eredetileg Simon Zsolt által bevetett „Csáky munkamódszerré tetté a hazugságot”, vagy mint Csáky Pál a „gazdasági érdekcsoport” szókapcsolatot.

Ha megnézzük, kik ültek a narancsszín logó alatt a pártalapítás bejelentésekor, az lehetett az érzésünk, hogy ez nem a Híd, hanem egy másik MKP. A Hidat egyelőre az anyapártjától az ég adta világon semmi nem különbözteti meg. A párt önjelölt vezére olyan értékeket fogalmazott meg a párttal kapcsolatban, mint együttműködés, tisztesség. A pártot jobbközépre szeretnék pozícionálni. Ugyanoda, ahova az MKP is pozícionálja magát. Bugár számít a szlovák szavazókra is. Az általa vezetett MKP is számított. Kérdés, hogy egy szűk értelmiségi csoportot leszámítva a szlovákság mely rétegét tudja még megszólítani a vegyesházasság-szerű párt ideájával. A jelenlegi politikai konstelláció nem ennek kedvez.

Mivel hasonlóra még nem volt példa, sem az 1918-1945 közötti, részben demokratikusnak mondható periódusban, sem a rendszerváltás óta, a próbálkozást nevezhetjük érdekes politikai kísérletnek. Bár annak mérsékelten örülhetünk, hogy valaki a szlovákiai magyarsággal kísérletezik.

Egyelőre a Hídról keveset tudni. Tulajdonképpen még nincs is, így arról beszélni, milyen lesz az új párt, a (még nem létező) politikai program ismeretének hiányában botorság lenne. Az MKP-t sokan éppen a gyűjtőpárt mivoltából fakadó se hal, se hús jellege miatt kárhoztatták, de a monolitikus kolosszusról minden bírálat lepergett – s itt jegyezzük meg, a két vezér közül Bugár Béla állt hosszabb ideig a párt élén. (Aki egyelőre a már említett „munkamódszerrétetteahazugságot”-mantrán kívül még a hasonlóan nehezen megfogható politikai stílusról értekezett, de azt nem tudta sikeresen kommunikálni, hogy mi is baja az MKP-val.) Azaz a szlovákiai magyar politizálás nem ideológiák mentén zajlott, mint a szlovák.

Hogy történik-e változás ezen a téren, az majd csak a pártprogram ismeretében lesz megállapítható. Az előzetes – igaz nem programérvényű – nyilatkozatok azonban nem erre engednek következtetni. Egyelőre csak frusztráltság, sértődöttség és személyes érdekek látszanak. A küzdelem meg még egy jó darabig nem bármiféle értékek mentén, hanem az MKP-s párttagság megszerzéséért/megtartásáért fog zajlani. Ami a küzdő felek számára kétségkívül érték…

Kábé egy hónapja, ugyanebben az újságban, ugyanezen az oldalon, ugyanezen a napon, ugyanerről a témáról értekezve azzal zártuk fejtegetésünket: „A 2007 márciusa óta hol burkoltan, hol nyíltan, hol még annál is nyíltabban folyó kakaskodás – igaz, csak tyúkudvari – csatazajában elveszik a lényeg: mi lesz a szlovákiai magyar átlagemberekkel, akiket elvben képviselni kellene, s akik magasról tesznek a kakasok egyéni ambícióira.” Többet most sem mondhatunk.