tg-ltatsthtetet-06-01

 Találtam egy glosszát az oktatási törvényről:

 

„Gond nélkül ki tudom jelenteni, hogy Szlovákia a hazám, de kérdés, hogy önök is úgy gondolják-e, hogy ez a mi hazánk is…”
Berényi József, az MKP elnökhelyettese az oktatási törvény vitájában

Michael Ende Végtelen története kutya füle az úgynevezett tankönyvbotrányhoz képest, melyet tegnap ugyan felemás, a szlovákiai magyarok számára mégis nyilvánvalóan a kisebbik rosszat jelentő formájában fogadott el a szlovák törvényhozás, igaz, a nemzetiek kivonultak az ülésteremből. A döntés értelmében a nemzetiségi iskolák tankönyveiben első helyen az adott kisebbség nyelvén fognak szerepelni a földrajzi nevek, majd ezt követően zárójelben államnyelven. A problémát némileg leegyszerűsítve: több mint negyedéves harccal, melynek során Brüsszeltől Budapestig mindenkit mozgósítottak, és annyi cikk született a tankönyvekről, mint talán a rendszerváltás óta összesen nem, sikerült elérni, hogy a magyar gyerekek könyveiben a földrajzi nevek magyarul legyenek. És ennek még örülnünk is kellene!

A cikk az eredeti helyen folytatódik tovább.

 

Faktické nemáte. Nech sa vám nehnusí. Aj tak si z toho nič nerobím. Dámy a páni, veľa razy v tejto polemike bolo povedané, že či chce niekto poslancom maďarskej koalície, alebo občanom maďarskej národnosti potrestať za historickú minulosť. Chcem povedať, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti nesmú byť zajatcami ani historickej minulosti, ani súčasných chýb niektorých nacionalistických skupín politiky maďarského štátu. Sú to plnoprávny svojprávny občania Slovenskej republiky s právom niesť túto občiansku hrdosť so sebou. Nestotožňoval som sa s tým a aj otvorene som hovoril všade a aj tu, že všetky urážky občanov maďarskej národnosti alebo akejkoľvek národnosti alebo etnika pre príslušnosť etnika sú popieraním zmyslu obsahu a ústavnosti Slovenskej republiky. Nikto nič také nechcel a ani nechce. Pokiaľ ide o otázky, ktoré ste povedali a otvorili, že treba dobre počúvať čo poslanci Strany maďarskej koalície hovoria, ako veci vnímajú a cítia, to isté patrí aj naopak. Treba tiež dobre počúvať a vnímať, ako zástupcovia celého štátu alebo poslancov Slovákov aj tí, ktorí volia z maďarskej národnosti a z iných národnosti, tiež rozmýšľajú, čo vidia a cítia. Ak si robíme historicky exkurz, to nie preto, že chceme niekoho zaťažovať predsudkami alebo vinou. Ale preto, aby sme pochopili korene, z čoho niektoré názory vychádzajú, z čoho idú, ako sa tá historická niť tiahne povedzme dvomi, tromi storočiami. Dneska sa prejavuje ako novinka, pritom je to 300 rokov staré. Iba podoba, v akej sa predstiera, je tá istá. Dámy a páni, pokiaľ ide o stanovisko Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko k tomuto návrhu, sme proti. Ale absolútne proti. A treba aj povedať, že prečo. Tie dôvody sú v podstate trojaké. Sú dôvody historické, politické aj právne. Pokiaľ ide o celú diskusiu ktorá prebieha a rámca do ktorého sa zaviedla, tak práve pre rastúce napätie a rozhovor o tom, že slovensko-maďarské vzťahy sú zlé, alebo sú krízové a hrozí ešte zhoršenie, tak kto sú títo strachopudi a roznášači klebiet? Medzi Slovenskou a Maďarskou republikou sú normálne vzťahy vzájomnej úcty a spolupráce. Medzi niektorými skupinami občanov Maďarskej republiky a politikou slovenskou je rozpor. A treba si vysvetliť v čom a prečo? A kde si akoby vaša strana a aj časť vašich voličov sa dostávala do vleku, že nie je celkom jasné, kto je kde. Ja som sa stretol nedávno s občanmi maďarskej národnosti a mi hovoria, kto vraví, že je tu nepokoj a že sú vzťahy zlé? Sme priatelia rodinne poprevezovaní, dobrých vzťahoch, na mieste nemáme problém, ale v médiách a na verejnosti a medzinárodne sa prezentuje bože, už aby prišli medzinárodné sily zachrániť, čo? Slovenské tabule v obciach? To majú prísť riešiť modré prilby, alebo kto to má riešiť? O čom je tu spor? O týchto tabuliach. Ktorý trvá desiatky rokov. Nedávno sa ma pýtal redaktor, že aký je zmysel tak dlho robiť v politike. Pamätám. Od roku 1990 všetky rokovania, pri všetkých som bol alebo o všetkých vedel. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré s týmto súvisia, treba ich vysvetliť bližšie. Ak hovoríme o povahe slovensko-maďarských vzťahov sú upravené nielen mnohostrannými vzťahmi. Sme v Európskej únii, platia u nás v jednom i druhom štáte rovnaké normy a sme odsúdení na spoluprácu. Ani Slováci sa nebudú odtiaľto sťahovať, ani Maďari. Musíme nájsť spôsob spolužitia tak, aby bol výhodný pre obidvoch. A nemôže byť menšina považovaná za jablko sváru. Za rozdeľovník, za svorník? O tom bola diskusia v Národnej rade už v roku 1991-92. A namiesto toho sa stáva zámienka pre rozdeľovník. A nemyslím si, že na vine je len menšina. Na vine je aj politika, ktorá v Maďarskej republike vzniká a ktorá s touto menšinou počíta, kalkuluje, chladne vo výpočtoch, ktoré sú úplne cudzie. Pokiaľ ide o pocit Slovákov prečo reagujú veľmi precítene na všetko čo v tejto oblasti sa pohne, či chcete, či nechcete, musíme sa vrátiť do XIX. storočia a možno aj trošku predtým. Ja nevravím, že vzťahy tu boli zlé. Boli dobré. Ale maďarizácia dohnala Slovákov na pokraj národnej záhuby. Preto, čokoľvek sa v tomto smere pohne, slovenské politické myslenie v naprostej väčšine s výnimkou istej skupiny ľudí reaguje podozrievavo. To bolo treba zažiť. To sú veci ešte príliš živé. To sú ešte generácie, ktoré na to spomínajú. A to nie je len XIX. storočie, maďarizácia. To je povedzme rok 1898, kedy bol zákaz používať obce s nemaďarským označením. A násilne obce so slovenskými názvami dostali názvy maďarské. Bola to urážka, alebo likvidačné snahy, keď sa rodiny maďarizovali, menili mená, úrady sa získavali vďaka tomu, že sa maďarizovali a podobne, že sa odnárodňovali celé skupiny ľudí, že sme sa dostali na pokraj, že nebolo v podstate ani politickej sily ktorá by kdesi po roku 1918 reálne vystúpila, že toto ohrozenie, tento pocit ohrozenia, existuje. A nielen z tohto obdobia. Ten vývoj potom pokračoval ďalej. Prišiel rok 1918, uznané medzinárodné dohody, uznané medzinárodné hranice a maďarské vojská sú naďalej na Slovensku, okupujú a odmietajú ho opustiť. Prichádzajú vojská pod vedením talianskeho generála, vytláčajú, zastavili na istom bode, hoci mali ísť ďalej, mali prejsť až po Miskolc, prestávajú v horúcich bojoch s použitím zbraní a s mŕtvymi vytláčali tieto vojská von. Prichádza Maďarská republika rád, armáda napriek tomu, že patrila k Uhorskej, vstupuje do týchto služieb a hovoria, radšej s červenými obsadiť naspäť, ako prísť o tieto územia. A znovu horúce boje. Krvavé boje, ktoré boli medzi slovenskými, českými a vojakmi maďarského štátu. Vtedy ešte Maďarskej republiky rád. To poznamenalo minulosť či chceme či nechceme. Druhá vojna ktorá bola. Tretia bola okupácia v roku 1938-45. Dneská som počul ako keď zoberiem preklad, jačmienok zvolenský, hovorí znovu o Benešových dekrétoch. Keď sa vrátime do roku 1938-45, tak hodnotí to slovenská história ako obdobie okupácie a dohody fašistických síl. Na okupácii a rozdelení Slovenskej republiky. Na potrestaní mnohých Slovákov len za to, že sa hlásili k slovenskej národnosti, keď s desiatimi kilami museli opúšťať územie dostali na odchod 8 hodín alebo z večera do rána celé rodiny utekali preč. A to sme zabudli? To v slovenskom povedomí a v slovenskej politike ako krivda existuje. Za krivdy roku 1938-45 som sa ako predseda vlády a bývalý predseda parlamentu František Mikloško ospravedlnil spätne to nikto neurobil. V deväťdesiatom roku pán Bugár. Aj Maďarom. Máte záber maďarskej televízii, kde som to vyslovil ako prvý a ako prvého ma vtedy aj zverejnili ako jediného a prvého európskeho politika, ktorý som tieto chyby priznal a ospravedlnili sme sa. Ale spätne nikto. Pokiaľ ide o obdobie roku 1938-45, veď to nebolo obdobie len okupácie južného Slovenska. Veď vtedy pod istým tlakom zvonku všetci občania, alebo drvivá väčšina, až na myslím, že pol percenta ľudí, vystúpila zo slovenského štátu a stali sa občanmi maďarského štátu. A aký blahobyt to prinieslo? Keď začala Horthyho armáda bojovať na východnom fronte felvidecky Maďari išli v prvých radoch a zomierali v ruských zákopoch. A je napísaná aj jedna verzia nepamätám presne prameň, maďarského predsedu vlády, ktorý hovoril, Maďarsko neutrpelo veľké strany, lebo zomierajú felvidiecky Maďari. A počítať, koľko ich zahynulo. Veď to bola krv pre občanov maďarskej národnosti, ktorí platili za túto okupáciu. A dneska, keďže sú to plnoprávni občania, tak hovoríme, toto nie je cesta. Znovu tam bolo vojnové stretnutie, znovu horúce boje. Znovu aj ten rok 1938-45 ayšetrovať, ale v tom istom týždni dvaja Slováci ožratí hajlovali. Po práve sú vo väzení. Prečo boli pustení títo, ak ktorákoľvek väčšia skupina prekročila hranice. Aká je sila, ktorá ju zastaví, prečo Slovenská republika neuplatní dôsledne zákony. Na týchto ...pustení títo a ktorákoľvek druhá väčšia skupina pre... (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) hranice. Aká je sila, ktorá ju zastaví? Prečo Slovenská republika neuplatňuje dôsledne zákony aj na týchto extrémistov a nerieši veci tak, ako má podľa zákona svojej republiky, ale majú akési no však, aby sa nepovedalo. Zákony Slovenskej republiky musia platiť aj pre hostí, ktorí sem prídu ako hostia. Kto je nevítaný hosť, musí niesť svoje dôsledky. (Potlesk.) Toto je to, čo nás znepokojuje, že títo ľudia môžu prísť do vlády.
No a teraz, ako máme rokovať? Ako ustrašenci? Máme sa pýtať maďarskej vlády: "Bože, čo máme robiť?" Čo nám krachujúci pán predseda vlády s jeho politikou a s jeho hrozbou a priznaním, že klamal vo dne, klamal v noci a klamal stále Maďar národ a celý maďarský štát a verejnosť. Čo nám chce povedať? Hovorí nám: "Prečo bijete ľudí v Dunajskej Strede? A vysvetlite mi to." Ale ten istý pán predseda vlády a minister vnútra nechali aj rovnaké politické zoskupenia mlátiť v Budapešti skoro dva mesiace. Ale tie zoskupenia dennodenne bojujú, bojovky nastupujú, dokonca tam aj ten tank T34 aktivujú a mlátenie trvá. Chce nám pán minister vnútra vysvetliť, prečo výtržníkov mlátia? To je jedno, aká je národnosť. To je otázka vzťahu k zákonu a k štátnej moci. Ak sa trestá za ňu takto v Budapešti, tak aj na Slovensku. To je nie pre národnosť. To je pre príslušnosť a správanie vo vzťahu k zákonu. Takže hysterizovať to, pretože to boli Maďari, je politická krátkozrakosť a hlúposť týchto istých ľudí z týchto zoskupení. To ... (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) maďarská vláda dva mesiace, na uliciach nočné bojovky, nočné stretávky, aktívy všelijaké, zrážky. Parlament bol obkolesený kordónom niekoľko týždňov, aby sa doňho nedostali práve tieto bojovky. Nie občan maďarskej národnosti je náš nepriateľ. Tieto neofašistické sily sú naším nepriateľom.
A zbytočne tuto, povedzme, aj inak vcelku v mnohých názoroch rozumní, pán poslanec, najmladší z vášho klubu, (Hlasy v sále.) ja viem, že je Berényi, hovorí o mnohých veciach rozumne a teraz hovorí: "maďarské zákony sú liberálnejšie". Môže byť nástup a tolerovanie fašizmu liberalizmom? Veď to sú ideológie, ktoré sú nezlučiteľné. Ak jeden zákon má niečo, čo to zakazuje a druhý nemá, tak oprávnene sa pýtame toho druhého štátu, prečo týmto silám nebránite, keď už niekoľkokrát takíto extrémisti ohrozili svoje okolie a bezpečnosť v strednej Európe. A tá naša otázka môže ísť ďalej. Nebola použitá teraz, keď maďarská politika okrem politickej krízy má aj ekonomickú a sociálnu krízu. A tá ekonomická kríza bude podstatne horšia, ako sú odhady tejto vlády. Podstatne horšia. Bude tam ťažko ľuďom. A vždy v týchto chvíľach a takýchto momentoch radikáli nastupujú a hovoria: "my sme cesta, my sme riešenie". A toto nás znepokojuje. Prečo potom nemajú právne a politické zábrany, kým vo všetkých ostatných štátoch majú. Veď denacifikácia bola jedným zo záverov víťazných mocností v 1945, ten program trvá, nikto ho nezrušil. Takže v tom je ten problém, ktorý hovoríme, že prečo tá politika nie je dobrá a nesmeruje k dobrému.
Ďalej je tu otázka postavená aj na iných princípoch. Pokiaľ ide o politické vplyvy v ústave Maďarskej republiky je zakotvené, že vždycky, keď predseda vlády vystúpi, tak hovorí: "Som predseda vlády 15 miliónom Maďarov." No ale vláda sa buduje podľa princípu občianskeho i štátneho. Prečo chce byť predstaviteľom tých, ktorí povedzme teraz majú Fica, predtým mali Dzurindu, predtým mali mňa? Prečo? Musí rešpektovať túto skutočnosť. Nemôže princíp etnicity postaviť na princíp občianstva a štátu. To je to, na čom zhorelo fašistické Nemecko, na čom zhorelo fašistické Taliansko a z čoho vznikla druhá svetová vojna v celej strednej Európe s veľmi krvavými následkami. Ideológia, ktorá už nemá mať miesto v našej budúcnosti. Tá budúcnosť je postavená na iných princípoch. Toto už byť nesmie. A to je otázka politiky, ako sa na tieto iné princípy preorientuje. Je mi jedno, akej ste národnosti, hodnotím a vidím pred sebou človeka. Je jedno, aký je.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré tu boli predmetom rokovania Národnej rady a neboli ste na nich prítomní, to je problém, ktorý je aktuálny a to sú takzvaní poslanci Karpatskej kotliny. Takzvaní, lebo taký poslanec nie je a nikto ho nevolil. Karpatská kotlina neexistuje ako územný región, existuje ako nejaká pokrývka, ktorá má niečo povedať, ale otázka pre kolegov zo Strany maďarskej koalície, prečo spochybňujete sami seba. Slovenská republika je zvrchovaný štát. Máme kopu zákonov, ktoré zakazujú poslancovi byť v eseročke, aby nebol konflikt záujmov a nebol podriadený týmto záujmom. A treba prijímať osobitné zákony, alebo stačí článok 1 ústavy, článok 2 a 3 ústavy, ktoré hovoria, že je zvrchovaným štátom, že použijú (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) štátne inštitúcie a poslanec je inštitúciou štátu, robí len to, čo im zákon dovoľuje. Ktorý zákon dovoľuje, aby podľa etického princípu sa stali jednotkou alebo organizačnou súčasťou cudzieho parlamentu. Spochybňujete svoje mandáty. Keby to išlo pred ústavný súd, tak ste na pol roka bez mandátov. Nemôžete porušovať tento princíp. Ako nemôžete byť v eseročke ani ja, ani vy, tak nemôžete byť podľa etického princípu akoukoľvek organickou súčasťou, alebo riadiť sa pokynmi iného štátu. Tam to hovoríte, že by tieto veci mal riešiť v rozhovore predseda parlamentu s predsedníčkou parlamentu Maďarskej republiky. To sa nedá. Predseda slovenského parlamentu nezmení ústavu. Ak by prekročil niečo v tomto rokovaní, spochybní sám seba. Tak nespochybňujte seba a svoje mandáty. Prečo to robíte? Ste plnoprávni, zvrchovaní, rovnocenní zástupcovia občanov Slovenskej republiky! Nie ste zástupcovia žiadneho regionálneho zoskupenia, žiadnej kotliny, žiadnej karpatskej dediny, nie ste zástupcovia etník medzi národmi v slova zmysle (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) Môžete všetko, čo vám zákony tohto štátu dovoľujú. Nemôžete si brať viacej. Etnicita mala byť viac? To je minulosť Európy. Budúcnosť je postavená na inom.
Ďalej sa dostávame do otázok, ktoré aj dneska súvisia vo vzájomných vzťahoch s niečím. Včera strana Jobik blokovala nejaké priechody. Má to byť nátlak na tento parlament, vyhrážka, alebo čo? Majú Slováci prijať odvetné opatrenia? Je to všetko jednoduché. Schengen máme, ale nevylučuje, aby štáty, pokiaľ cítia, že na ich hraniciach niečo nie je v poriadku, mohli zaviesť aj iný režim. To je nie vyhrážka, to je sebaobrana. Takže tiež musíme zvažovať, že do akej miery kde ideme, pretože aj to slovenské politické myslenie a tá väčšina obyvateľstva niečo pociťuje. Nie ohrozenie a nenávisť. Opatrnosť a nedôvera. Pokiaľ sa veci nedostanú do takého štádia, že sa môžu akceptovať.
Ďalej, pokiaľ ide o otázky, ktoré som hovoril v tom duchu, že by sme mali proti prijatiu takéhoto zákona námietky právne. Prvá námietka. Ústava Slovenskej republiky hovorí o rovnakých právach a povinnostiach všetkých občanov. A tuto máme prijímať zákon, ktorý hovorí iba o tých deťoch, ktoré sú na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Keď sme prijímali zákony od 1990 po 1996, nemohli sme prijímať pre deti s jazykom rómskym, ani s jazykom rusínskym, lebo tie jazyky ešte vtedy neboli kodifikované. Čiže dneska, keď sa majú prijať špecifické zákony pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých je vyše 60 % detí maďarskej národnosti alebo maďarských rodičov, je tam aj veľký počet detí Slovákov, tak sme potom v situácii, že prečo nie rovnosť voči ostatným. To nejde. To je ústavná námietka. Keby to aj parlament schválil, máte hneď ústavnú námietku na ústavný súd, porušenie občianskych práv a rovnosti občanov pred zákonom. Nie je možné inak.
Ďalej je tam takisto veta, ktorá hovorí o tom, že ako štát musí pristupovať k národnostným menšinám. Je tam povedané: "výučba v jazyku menšín je zaručená Ústavou Slovenskej republiky". Nikto ju nechce rušiť. Keď sa prijímala ústava, bola diskusia o tom, či nemáme prijať aj európsku normu všeobecne platnú, že práva menšín nie sú naplnené aj vtedy, ak sa nevyučuje v jazyku, ale vyučuje sa jazyk. Pre niektoré menšiny by to bola záchrana, pretože vyučovanie v celom systéme sa im nedá poskytnúť. Ale jazyk môže byť, ale nie je to v ústave. Ako ústavné právo je to otvorené pre budúcnosť pri ústavných zmenách.
Pokiaľ ide o ostatné zákony, veď preboha, tu je vývoj nejaký od roku 1990, keď boli prvé rokovania medzi VPN a zástupcami vtedy ešte nie SMK, vtedy boli tri strany, kde sa dohodlo na 20 %, že bude rešpektovaný tento cenzus tam, kde je občanov národnostnej menšiny 20 %. Potom prišiel zákon, ktorý hovoril o označovaní obcí a záväznom označovaní obcí po dohode so Stranou maďarskej koalície, vtedy troch strán a so všetkými reprezentantmi a dohodli sme sa, že na Slovensku vo všetkých dokumentoch oficiálnych budú platiť označenia v jazyku slovenskom, to je zákon tabuľový a že tie tabule budú mať len lokálny význam. To sme sa dohodli. Ak ten zákon bol prijatý, učebnica je dokumentom štátu, je to akt, ktorý vydáva minister za peniaze štátu, je to verejný dokument. Ak boli vtedy v rozpore, tak sme hovorili, bude to rozpor dovtedy, kým nevydáme nové. A tento zákon nikto nezrušil, čiže popri tabuľovom zákone o označovaní miest a obcí má existovať druhý? Tento zákon pokračoval potom v zákone o geodézii, pokračoval v zákone o dvojjazyčnosti v školách, pokračoval o vedení dokumentácie v školách s iným vyučovacím jazykom, najmä maďarským, o vedení dokumentácií v jazyku slovenskom aj v jazyku maďarskom detailizovanom a presnom, pokračoval v ďalších medzinárodných dokumentoch, kde sme jasne povedali, práva občana sú práva občianske individuálne, nie kolektívne. A občan môže svoje právo uplatniť a nemusí.
Návrh zákona, ktorý dávate, je zákon, ktorý berie právo výberu občanovi. Vy nariaďujete vo všetkých školách s vyučovacím jazykom maďarským rozprávať a mať len názvy maďarské. A teraz povedzme, aké sú to názvy, z ktorého obdobia? Veď predsa na tomto území sa premlelo veľa národov, veľa historických zmien, menili sa názvy obcí aj počas obdobia, keď tu boli len Slováci a vlastne taká zmes tu bola stále, to sme tu boli Husiti, ktorí pomenili niektoré názvy, Bratríci pomenili niektoré názvy na južnom Slovensku a čírilo sa to celým Slovenskom, tie názvy boli stále živé. Deväťdesiat rokov ako reakcia na násilnú maďarizáciu platia názvy miest a obcí, ktoré sú oficiálnymi. Sú to vlastné názvy miest a obcí. Otázka filozofická pre nás je, prečo časť občanov, aj rodičov slovenských, aj rodičov maďarských, ktorí chodia do školy s vyučovacím jazykom maďarským, nesmie poznať vo svojej vlasti mená miest a obcí, v ktorých žijú. Niektorí ste tu začali kričať takú hlúposť, že je to v rozpore s gramatikou jazyka maďarského. Vôbec nie. Prečo musí byť Kassa város a nemôžu to byť Košice város? Prečo ktorákoľvek dedina nemôže byť volaná faluba, tak, ako po maďarsky volaná má byť a meno obce tak, aké reálne existuje. Idete robiť obce 38, 45? Veď to je urážka historickej bolesti Slovákov a Maďarov, ktorá je spoločná. Idete robiť názvy z obdobia maďarizácie po roku 1898, keď boli slovenské názvy zakázané? Bolestné. Ako po mne chcete, preboha, aby som za toto zahlasoval a odobril túto politiku o stodesať rokov neskoršie. To je bolesť, dodnes v povedomí zostáva, ale nie je to pomsta. Je to niečo, čomu sa vyhýbame, čo obchádzame a nechceme to jatriť sami a nejatrite to ani vy. Ten ... (Pozn. prepis.: Nezrozumiteľne vyslovené.) je v tomto smere netaktný, urážlivý. Nemôžeme to urobiť. Keby ste čokoľvek robili, nemôžeme urobiť. Ja viem, že časť politickej scény je naklonená, aj ste nás trošku rozhádzali s týmto návrhom. Sú takí, ako my, čo hovoríme nie, platia zákony. Povedali sme, platí status quo. A čo to je, to status quo? To je faktický stav v učebniciach, alebo faktický stav v zákonoch? Sami idete do zákona, lebo viete, že ten zákon musí meniť iné zákony, ale nedávate to ako pozmeňováky. To budú platiť dva zákony v tej istej veci? No nemôžu. Niekto to musí vykladať a to jedine ústavný súd, ktorý to musí potom povedať, či môžu byť na tú istú vec, dokonca je tam 6:1, k tomuto jednému zákonu šesť iných zákonov, plus ústava. Ako môžeme takýto rozpor prijímať a takýto rozpor púšťať do obehu? Aj keď je to zdanlivá maličkosť. Ale tá maličkosť je bolestivá, súvisí s niečím, čo súviselo s veľkými traumami, stratami a bolesťami. A nehovorím o pomste, hovorím o vlastnej bolesti, ktorá bola a pociťovali aj mnohí ľudia, jednoduchí ľudia bez ohľadu na národnosť, lebo tí ani vtedy nemali problémy so spolužitím. Preto nechceme toto prijať. Preto my hovoríme, platia zákony, platí status quo a tento zákon je mimo status quo. Nemá tu čo robiť.
Ďalej sú naši kolegovia z SNS, ktorí pri koaličných rozhovoroch hovoria, nech ideme na kompromisy, ale sú naši kolegovia zo Smeru, ktorí na koaličných rozhovoroch povedali: "Zákon nepodporíme.", prišlo na prvé čítanie, hovoria: "Pustíme ho do druhého, potom to zastavíme." a dneska hovoria: "Ideme dávať návrhy, ktoré budú kompromisom." S čím? S našou históriou? Svedomím? So zvrchovanosťou Slovenska, zvrchovanosťou štátu a jazyka? V tomto smere máme robiť kompromisy? Nevieme to urobiť poniektorí. Nedá sa to, ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Nech bolo akokoľvek, rokovali sme a vedeli sa dohodnúť aj za ťažkých podmienok, aj všelijakých napätí.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré ešte súvisia s touto vecou a sa veľmi nabaľujú a spájajú, ja viem, že niečo v podvedomí ľudí sa upevňuje z minulosti, ktorá je krutou minulosťou pre 4,5 alebo 4,6 milióna občanov tohto štátu, krutou spomienkou. Prečo ich urážate a robíte im to, čo ich bolí? Nás to bolí. občanov tohto štátu krutou spomienkou. Prečo ich urážate a robíte im to, čo ich bolí. Nás to bolí. Nechceme sa vracať k tomuto. Ak tie slová majú slovenský kmeň alebo kmeň po roku 1918. Maďarčina má dostatok prípon, má dostatok pozmeňovania tohto základu na to, aby bola vyjadriteľná v jazyku maďarskom. O čom je to potom. Odmietate prijať tento slovenský kmeň a ten vývoj tých 90. rokov s výnimkou obdobia okupácie 1938 - 1945. Veď o iné nejde. Len toto je ten problém, z ktorého sa nabaľuje a vzťahy slovensko-maďarské a radikalizmus a ideme vám ukázať a deti pôjdu a dospelí pôjdu, a treba vyriešiť napätie, ktoré je v v tom a to napätie okrem tejto budovy a pár nacionalistov. Kto ho má? Ja ho nemám doma, ale nesúhlasím s tým čo sa robí. Ja nemienim kvôli tomu ani hysterizovať, ani urážať nikoho za to, že je inej národnosti. Sú tam ľudia veľmi rozumní a čo som posledne s nimi rozprával aj priateľský. To idem aj týmto vysvetľovať niečo, že má tu vzniknúť niečo to bude nedôveru prehlbovať. Základná stratégia, či sme si rozumeli, či nerozumeli po roku 1992. Od 1. januára 1993 vychádza z princípu Slovenská republika je štát občanov. Úloha štátu je občanov spájať a zjednocovať. Nie rušiť ich identitu, zjednocovať a spájať. Namiesto kopania brázd hľadať niečo čo bude spoločné. Hľadať to v kultúre, hľadať to v školstve, hľadať inde. Ja nehovorím, že za všetko môžete vy. Uvediem príklad, napríklad, ktorý ma tiež bolí a položil som aj na papier a hovoril som o ňom veľa aj na koaličnej rade. Stav slovenského školstva na juhu Slovenska. Pochopiteľne, keď sa rušili školy slovenské a rušil ich Martin Fronc z KDH ako teraz slovenský politik, tak súčasne pri poklese počtu národnosti maďarskej vznikli o tri školy národnosti maďarskej viac. Budem preto nadávať, že je viacej maďarských škôl? Budem nadávať, že bolo zrušených toľko škôl, ale súčasne budem hovoriť, že aj táto vláda robí chybu, aj minister zo Slovenskej národnej strany, keď za tri školské roky ho nemôžem dostať k tomu, aby poskytol pomoc školám s vyučovacím jazykom slovenským. Sú horšie technicky vybavené, priestorovo, pedagogický zbor vybavený, elektronicky vybavené. Hovoríme o rovnosti detí pri vstupe do škôl, deti, ktoré tam idú do škôl s vyučovacím jazykom maďarským a to keď idú deti do slovenskej školy a sú maďarských rodičov nedostanú, dostanú rôzne sociálno-ekonomické zvýhodnenie rodičia a deti. Keď idú na druhú stranu nedostávajú nič. Okrem toho, že ja neviem kto to platí, neviem skade na to majú peniaze tak vytvára to medzi tými deťmi zbytočné napätie a zbytočnú nerovnosť. Nemusí to byť. Napríklad ak sa podarilo za minulej vlády nielen ministrovi, ale aj tým predtým efektívne evidovať maďarské školstvo, veď je to školstvo na území Slovenskej republiky. Ale rovnosť občanov žiada, aby aj tí, ktorí chodia do škôl s vyučovacím jazykom slovenským mali takúto šancu byť v rovnako vybudovaných školách, byť rovnako technicky vybavených školách, byť rovnako dobrý v objektoch a dostávame sa potom do problému, ktorý ide z tohto parlamentu ďalej. Sú starostovia, ktorí neprijímajú slovenské školstvo a nechávajú ho ekonomicky vyschnúť. Štát by mal do toho vstúpiť a ja som z koalície a musím priznať s ministrom sa neviem dohodnúť. Tri školské roky. Až som musel pohroziť, že to budem zverejňovať všetko a začnem menovať školu za školou. To je náš problém, ktorý tiež tu máme a nie som za to, aby sme ho zhadzovali iba na SMK. Vyžaduje sa väčšia spolupráca v oblasti kultúrnej. Vôbec mi nevadí, keď niekto hovorí maďarský jazyk, vie o jeden jazyk viacej. Moja mama ho tiež vedela. Ale vadí mi, keď z tejto odlišnosti bude vyvodzovať princíp na rozdelenie. Budem dobrý, len keď. Na tomto sa ešte žiadna dobrá budúcnosť nepostavila.
Samozrejme, že juh má veľa problémov ekonomických, sociálnych, o ktorých sa tak veľa nebavíme. Ale o jednej veci či možno v škole Slovenskej republiky v učebných pomôckach a v učebniciach vydaných Slovenskou republikou mať, toto jediný problém v zákone dneska, slovenský kmeň v názve miest a obcí 90 rokov uznaných, realizovaných a predtým niekoľko storočí uznaných a realizovaných. Toto je čo? Aký zásadný problém slovensko-maďarských vzťahov? Tento vznikol absolútne umelo, je sem dovlečený. Ale má vzbudzovať nepokoj, napätie. A ešte jedna poznámka k záveru. Pozrite sa vždy, keď je situácia v Maďarsku je situácia nedobrá, bude horšia. Keď je situácia takáto zlá tak nastupujú nielen radikalisti, ale potrebujú voľajako ľudí zjednotiť. Za čím? Za nacionalistickými heslami. Tam sa zjednocujú najlepšie. Vyvolať pocit ohrozenia. Niekto je proti nim, niekto im chce škodiť. Je to sprostá demagógia, ale je to reálny fakt dneska. Kto tomu čelí? A tam čelenie z vašej strany veľmi slabé. Keď vystúpi Jano Slota a keby to pohnojil tieto veci. Naopak, podporí ich, namiesto, aby ich potlačil. A tiež sú medzi nami diskusie, že takto dlho a ďalej nemôže byť. A nakoniec SMK pomáha. Vytvára ten pocit ohrozenia, dáva tých ľudí dohromady. Nie je dobre ani to, že nám na Slovensku nie je diferenciácia ľavicových strán a pravicových strán. Je jedna strana a jedna viera. A nemôžeš mať výnimku, lebo ťa to ohrozí. Ani takáto politika, ani takýto vývoj nie je tam najšťastnejší. Takže po tejto stránke nie som takýto rád. Počul som názory, a to mi vstávali vlasy dupkom, keď niekto hovoril, že nech sa prídu nejaké medzinárodné jednotky dávať nejaký poriadok tu alebo nejakú správu.
Viete jeden obrázok je taký, ktorý nás zachytáva s Václavom Klausom v Brne ako sedíme pod jedným veľkým stromom a spolu sa rozprávame. Novinári to urobili kdesi zďaleka zozadu. Základná otázka, ktorú sme vtedy riešili bola či vieme spolužitie Čechov a Slovákov vyriešiť tak, aby bolo pokojné, dobré a prinieslo osoh obom, aj keď sa štát rozdelí. Aby to nerobil nikto tretí, aby to nerobili radikáli, aby nechytilo živelný vývoj. Dneska môžem povedať, že závery sa osvedčili je lepšie Čechom, je lepšie aj Slovákom. Hľadáme takýto modus juvendy aj pre maďarský štát. Ale iný modus juvendy pre občanov Slovenskej republiky národnosti maďarskej. Toto je vaša vlasť, tu žijete, s ňou ste spojený, tu ste doma. Toto vám zaručuje všetko čo k tomu patrí. To je nepopierateľné právo. Pokiaľ ide o tieto otázky tak ešte by som vám rád odovzdal jedno posolstvo bývalého prezidenta pána Göncz, keď sa vyjadril k slovensko-maďarským vzťahom. Tak mi povedal, vieš ja to vidím tak nakakali sme do klobúka a nosíme ten klobúk po celej Európe, aby to teraz všetci voňali. Nekakajme už do klobúka vlastných vzťahov. A nenosme to po Európe, aby sme smrdeli. Vyzeráme nakoniec ako smiešni a hlúpi. A nečakajte, že toto bude mať nejakú podporu v Európe. Objektívne to nemôže a vývoj v tomto smere nemôže nikto dopustiť. Ak by hrozilo, že úverové zdroje, ktoré dneska poskytuje na stabilitu maďarského štátu a maďarského hospodárstva všetky svetové organizácie mohli byť zneužité na protislovenskú činnosť a v prípade vlády podporu neofašistických síl. Budeme vetovať vo všetkých organizáciách, ktoré tieto zdroje poskytujú právo poskytnúť. Najprv musí dať maďarská politika záruky, potom peniaze. Nemôže to byť naopak. Najprv peniaze a potom bude rozmýšľať či záruky budú.
Takže postoj Ľudovej strany - HZDS je v tomto smere jednoznačný. Právny stav je, zmeny právneho stavu odmietame, právny stav treba dodržiavať, nestotožňujeme sa s mnohými chybami, ktoré sa stali a dejú sa a nestotožňujem sa ani s princípmi, ktoré tu majú vyvolať pocit ohrozenia zo strany občana pre národnosť, príslušnosť k náboženstvu, genevie alebo niečomu podobnému. Je to cesto do pekla. Cesta, za ktorú národy zaplatili pred pár rokmi 20 mil. mŕtvych. Ešte väčším počtom ranených, zmenami v celom systéme. Doby nie sú isté a znovu prichádza nejaká kríza a s tým možné rôzne riešenia. Nevyťahujme nepodstatné, nemeňme to za podstatu. Podstata je život v pokoji, vyrovnanosti, v zdraví a v istotách týchto ľudí. Nie v neistotách. Politika, ktorá smeruje k niečomu iné je pre HZDS neprijateľná, nech je hlásaná ktoroukoľvek stranou akýmkoľvek jazykom. Boli sme a budeme proti nej. Sme niekde inde a rozmýšľame nejako inak. Takže aj v danom prípade sme a budeme proti týmto návrhom zákonov, rozhodne sme aj proti kompromisom, ktoré sa dneska prejavia. Zatiaľ ich pán poslanec Horváth prezentoval, po mne zrejme pôjde pán predseda parlamentu prezentovať ďalej. Nie je to súčasťou koaličnej dohody. Vládny program a koaličné dohody hovoria o niečom inom. Každý čo berie na seba berie aj otázku politickej zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré prijíma pred občanmi, verejnosťou, ale aj pred niečím neúprosným pred históriou. Počúvali sme sa. Ďakujem. Skúsme si aj rozumieť. Ďakujem. /(Potlesk.) vytláčanie vojsk viedlo k mnohým. Prichádza rok 1968, rok demokratizácie, okupácia piatich štátov a div sa, maďarská armáda znovu postupuje a okupuje túto čiaru. Je pravda, že odchádza z Československa ako prvá. Ale je pravda, že okupovala presne túto hranicu. Rok 1968 je ešte príliš živý, ešte žijú tí, čo si to pamätajú. Ako to bolo, kedy to bolo, ako to začalo. Čiže tento historický exkurz vedie k tomu, že vy sa nedivte. Že keď sa niečo pohne v maďarskej politike štátu. Keď maďarské nacionalistické sily s tým vyskakujú. Že slovenskí politici zostražitejú. Sú nedôverčiví, opatrní a dávajú na to pozor. To neznamená, že sú proti vám. Sú proti tomu, aby sa takéto chyby v histórii ešte zopakovali, doplatili na nich ako Slováci, tak Maďari. Sme proti takýmto veciam, ktoré by sa mali znovu uskutočniť. Samozrejme, keď sa zakladala Európa po roku 1945 vychádzalo sa z akých zásad. Povedali vtedy víťazné mocnosti tri veci. Defašizácia, denacionalizácia, demilitarizácia. A dneska sa znovu dostávame k veciam, ktoré znovu túto politickú scénu rozburujú a budia novú nedôveru. Pokiaľ ide o vzťahy k maďarskému štátu. Sú to vzťahy úcty a spolupráce. Pán Bugár, nemáte pravdu, keď hovoríte, že v 1998 boli vzťahy zlé, my sme boli s Gyulom Hornom osobní priatelia. Mali sme množstvo stretnutí. Jediná medzištátna zmluva vznikla za mojej vlády. Riešili sme množstvo problémov, zväčšil sa objem meny tovarov, naladili sme mnohé právne predpisy, vystupovali spolu v mnohých medzinárodných vzťahoch, vystupovali spolu v rámci V4, takže dneska nehovorte niečo, čo historicky nie je pravda. Vyriešili sme dokonca aj zmluvu s Gabčikovo-Nagymaros, len ju nestačil Hort podpísať, lebo prešli voľby a voľby prehral. Čo nás dneska znepokojuje vo vzťahu k maďarskému štátu? To je nie nenávisť, ani nie len táto historická skúsenosť. Ale reálne vidíme niekoľko faktorov. Prvý, pokiaľ ide o politickú situáciu Maďarska, hodnotíme to tak, že vláda je nestabilná, menšinová, odkázaná z parlamentu na parlament, na to, či zostane alebo padne. Je isté, že socialisti voľby prehrajú. Je isté, že sa naspäť vráti Orban, ale s ním aj Jubik a ďalšie strany. A Orbana poznám dobre ako politika. Tiež som sa s ním stretol a rozprával. Je to nacionalista ako vyšitý. Čo to znamená, že do politiky štátu prenesie nacionalistické prvky. Slovenská politika znovu reaguje nedôverčivo čo sa stane. A reaguje na to tak, že hovorí opatrnejšie. Pokiaľ ide o vaše dobré vzťahy keď ste boli vo vláde, veď 6 rokov nebolo slovensko-maďarské rokovanie na najvyššej úrovni. Aké ste to dobré vzťahy robili? To sú aj 4 roky vašej vlády. Za mojej vlády sme sa stretávali s Hornom najmenej raz za kvartál. Najmenej. A dneska diskusia nie je. Hovoríte, že treba niečo urobiť a nie kodifikovať vzťahy. Máme Slovensko-maďarskú zmluvu. Celý problém je, že sa o nej nerozpráva, nežije sa podľa nej a nerozvíja sa táto zmluva, ktorá dáva základy ešte ďalších 30 rokov spoluprác. Bola nadčasová v tom období. Išli sme veľmi ďaleko. Jediný kto bol za podpory, bola SMK. Ale táto zmluva je reálny dokument. Zodpovedajúci medzinárodnému právu. Druhé, čo nás znepokojuje na maďarskej politike, je nástup fašistických síl polovojenských útvarov so symbolikou ktorá je škodlivá, s heslami ktoré tu už všetky boli, všetky boli do roku 1945. Aj uniformy, aj toto oblečenie bolo. Napríklad ak títo ľudia v týchto uniformách prídu dneska na východné Slovensko, čo chcú povedať Košičanom keď tesne pred vojnou na uliciach Košíc vyvraždili 500 ľudí ako Slovákov, tak Maďarov, vešali ich na stĺpy, zabíjali, zarezali na ulici, kdekoľvek boli. Žiaden súd, žiadne obžaloby, žiadne obhajoby. Jednoducho sa vraždilo koho sa chcelo. A je to v našom podvedomí, neopakovať to viacej, nedovoliť, aby takéto sily tu mašírovali? Ja si nemyslím, že je to na vine, že je tu SMK a maďarská menšina. Ja si myslím, že na vine je súčasná koalícia, akosi bráni svoju zvrchovanosť a suverenitu, keď uvediem dva príklady. Nastúpil sem fašistický útvar z Maďarskej republiky aj so symbolikou, pustia sa domov a povedia, budeme ich vyšetrovať na slobode. No choďte do Budapešti v

 

 

Pavol Paška beszéde

Ďakujem pekne pani podpredsedníčka.
Dámy a páni, nie je to vôbec jednoduché nestál som pri tomto pulte ani raz, ani dvakrát.
Ale priznám sa, že som ešte nezažil pocit aký zažívam teraz. A to nie kvôli tomu, že by som nevedel čo chcem povedať, ale kvôli tomu ako to povedať.
A ten dôvod je, že už na minulej schôdzi v prvom čítaní, ale aj teraz od rána od 9.00 hodine sa rinú informácie, postoje, emócie, stanoviská, o ktorých mám často zmiešaný pocit. A priznám sa niekedy viac alebo menej súhlasím. Niekedy mám pocit, že by som to mal striktne odmietnuť.
A ten najväčší problém ako uchopiť čosi čo skutočne považujem za potrebné uchopiť.
Dnešná rozprava sa nesie v rovine väčšieho a hlbšieho sa ponárania do histórie, o ktorej nikdy nikto nepochyboval, že medzi Slovákmi a Maďarmi bola veľmi komplikovaná. A akákoľvek snaha o čoraz objektívnejšiu analýzu priniesla len čoraz viac rozčarovania a čoraz viac názorov, ktoré viedli k čoraz väčšej disproporcii a rozchádzaniu sa toho čo by sme chceli nazvať harmónia.
Nemám s tým problém a chcem vás ubezpečiť všetkých tých, ktorí si náhodou potom čo prednesiem svoje stanovisko budú myslieť, že som menší vlastenec a že o tej histórii nič neviem. A že snáď je potrebné mi tieto exkurzie robiť. Ubezpečiť, že to všetko chápem, ale že akosi aj moja reálna politická skúsenosť hovorí, že tadiaľto cesta nevedie.
Tá druhá rovina, ktorá sa ako tak aspoň blížila k podstate návrhu, ktorý pripravili kolegovia poslanci z SMK a to je samotný problém jazyka a výrazu sa tiež ale niesla častokrát aj v historizujúcom kontexte. A napriek tomu, že prednesiem čo prednesiem chcem tiež povedať, že aj mňa znervózňuje keď niektorý kolega z SMK vykrikuje o Felvidéku a že aj mňa napriek tomu, že som rodinný Košičan niekedy znervózňuje, že sa používajú veci, o ktorých nie som celkom istý, že sa používať majú.
Ale nechajme to tak. Tých emócií napriek tomu, že som rodený Košičan, niekedy znervózňuje, že sa používajú veci, o ktorých nie som celkom istý, že sa používať majú, ale nechajme to tak, tých emócií a tých historických a sémanticko-jazykových exkurzov tu bolo dnes príliš veľa na to, aby som sa im venoval. Skúsme sa pozrieť, teda kde je ten problém a prečo aj prichádzam s návrhom, o ktorom pravdepodobne viete, že prídem a najmä kolegovia zo Smeru - sociálnej demokracie vedia, že ho predložím, pretože ma niektorí podporili tým, že ten pozmeňujúci návrh podpísali. Chce mi tu niekto povedať, dámy a páni, že je to naozaj idylické? Chcem sa spýtať, chce naozaj niekto, aby vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi boli otvorene nepriateľské, aby sme nehľadali skôr to ako ďalej koexistovať, ako to ako nekoexistovať? Som presvedčený, že nie. V každom z nás latentne drieme vlastenectvo, hrdosť, čosi čo by sme veľmi radi odprezentovali, keď je na to vhodná chvíľa, ale som presvedčený, že v princípe nie. Kde je najväčší problém, že napriek tomu, že aj dnes to tu poletovalo, akosi nechceme rozlíšiť, čo je to maďarsko-maďarský problém? A aký je problém, ak niekto hovorí o napätých maďarsko-slovenských vzťahoch?
Bavíme sa o kom? O rodine Horvátovcov, Kleinovcov vo Vyšnom Oreší alebo niekde tuto v Šamoríne, alebo kde. Ja myslím, že nie a dúfam, že nie. A preto aj tá racionalita toho, s čím prichádzam, je trošku iná ako to tu dnes odznelo. Poďme otvorene hovoriť o tom, kde je napätie v maďarsko-slovenských vzťahoch a poďme hľadať racionálnu odpoveď na to, kde treba používať takú mieru rezistencie, ktorá je nevyhnutná k potvrdeniu našej vlastnej slovenskej identity, štátnej, štátotvornej, národnej a nemíňajme energiu, podľa mňa, rešpektujúc všetky názory, ktoré tu dnes odzneli, tam kde to považujem za čosi, čo úplne zbytočne narúša vzťahy. Už to myslím povedal aj pán Mečiar a plne s ním súhlasím, pretože tí, ktorí ma poznajú vedia, že to razím ako myšlienku. Žili sme tu a budeme tu žiť a chceme tu žiť, čiže nebavme sa o napätí slovensko-maďarských vzťahoch ako o napätí medzi občanmi Slovenska, národnosti maďarskej a slovenskej, ale poďme sa pozrieť na to, čo je to napätie vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom a v tomto kontexte, by som rád aj ozrejmil postoj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložím.
Problém nie je v tom, či budeme hľadať spôsob, či ako tu bude a v maďarskom jazyku a v slovenskom jazyku. Problém je, ako nájsť odpoveď na otázky, ktoré sa dnes rinú spoza hraníc Slovenska. Problém je, ako rozlíšiť, čo je politika maďarsko-maďarská a čo je politika slovenská voči menšinám, ktoré na Slovensku žili, žijú a budú žiť v harmónii, v tolerancii a v úcte, pretože to chcem aj ako predstaviteľ tejto vlády, a tejto vládnej koalície prezentovať a strážiť tak ako som to aj sľúbil, keď som do tejto funkcie nastupoval, a tak ako to robím aj na všetkých medzinárodných fórach.
(Potlesk.)
To mám dnes odmietať skutočne, ak prichádza názor, ako používať jazyk menšiny, ako využiť všetky nástroje, ktoré sú dnes bežné v Európe? Nie, ale chcem odmietnuť názory, ktoré prichádzajú a skutočne iritujú slovensko-maďarské vzťahy. Veď, vy to veľmi dobre viete, v čom bolo napätie a znovu sa vrátim, maďarsko-maďarská politika. Už to tu niekto dnes spomínal, ako sa transponuje to veľké maďarstvo, ako vyvoláva napätie aj tam, kde je to úplne zbytočné. Tomu sa bráňme, tomu venujme energiu a tomu hovorme rázne nie a ja vám ponúknem niekoľko príkladov, prečo ak dnes chcem, aby ste povedali, áno na úpravu, ktorú považujem za rozumnú a ktorú prednesiem, aby sme povedali razantné nie, tam kde považujem za nevyhnutné. A to sú všetko prejavy extrateritoriality, to sú všetko veci, ktoré iritujú našu históriu a nútia nás aj dnes zamýšľať sa nad tým, kde je tá miera rozumnej rezistencie, politickej rezistencie, legitímnej politickej reprezentácie, ktorou bezpochyby dnes táto koalícia na Slovensku je, napriek tomu, že má na niektoré riešenia rozličné názory.
To sa mám vážne zaoberať návrhmi pána premiéra Maďarskej republiky, ktorý príde a žiada, aby sme prioritne financovali menšinové vzdelávanie a kultúry? No, nie, pretože som presvedčený, že tento problém je vyriešený úplne štandardne, ak nie, neštandardne. Akým právom nám niekto z Budapešti bude zasahovať na našom území suverénneho štátu a žiadať od nás zmeny legislatívy, o ktorých na druhej strane, ani sa nebudem zmieňovať, pretože by som zbytočne vyvolal kontraverziu.
To mám vážne brať návrh, aby sme zamedzili používania krajných nacionalistických rasu, národnosť urážlivých slov vo verejnom živote? Dámy a páni, máme Trestný zákon. Za 30 sekúnd zbalí slovenská polícia každého, kto hanobí rasu, národ a kto vyvoláva nálady xenofóbie. Za 30 sekúnd koná minister vnútra a slovenská polícia. A to niekto myslí vážne, z Maďarska, kde pochodujú gardy, kde sa nosia fašistické symboly s tým, že nám bude tvrdiť ako my, tu v suverénnej Národnej rade Slovenskej republiky, máme zmeniť našu ústavu a náš zákon?
(Potlesk.)
Tak, to snáď nie. Na to kedykoľvek ako hrdý Slovák odpoviem, nie. Poďme ďalej s požiadavkami. Niekto chce spochybňovať právny systém a poriadok na Slovensku tým, že poviem, no viete čo, keď vy si neviete rady, tak my prídeme ku vám a my vám to vyšetríme. Poďte, prídu z Maďarska a budú vyšetrovať. No, nehnevajte sa, dámy a páni, ani sekundu nebudeme nikto uvažovať a povieme nie. Čo je to za drzosť, čo sú to za spôsoby a kto môže dnes v suverénnom členskom štáte Európskej únie, ktoré sa pripojila k európskemu právu, spochybňovať náš Právny poriadok a schopnosť našich policajných orgánov a právneho systému. Na to povedzme, rázne nie.
Alebo niekto ide a to sme opäť v problematike maďarsko-maďarstva, maďarsko-maďarských vzťahov, lebo tam je problém a chcem to znovu zdôrazniť. Nedehonestujme našich občanov, či sú Maďari, Češi, Nemci, Rusíni tým, že budeme spochybňovať akékoľvek ich právo. Načúvajme, buďme tolerantní aj v jazyku aj v užívaní aj v identite zachovania kultúry, ale povedzme jasné nie. Ak niekto zrazu príde a povie, u vás to nefunguje a my chceme splnomocnenca, my chceme ombudsmana lebo vy neviete ochrániť práva národnostných menšín. Nuž odpoveď je, že my vieme ochrániť práva a nielen národnostných menšín, ale tak ako je to obvyklé v Európskej únii, máme svojho ombudsmana, ktorý dohliada na práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Tam povedzme nie.
Nehovoriac o tom, že úplná nehoráznosť, a to myslím so smrteľnou vážnosťou, keď polícia zasiahne proti vagabundom na futbalovom ihrisku, mimochodom dávam do pozornosti, ako zasiahla v Nitre, ako zasiahla v Prešove pri zápase Slovana. Neviem, či by sme tam nemali, podľa maďarského vzoru, začať hľadať, či v tom Prešove neboli náhodou Rusíni? Možno keby mali Rusíni politickú reprezentáciu v Národnej rade, tak by sme sa dozvedeli, že by prišla takisto veľká ozvena, ako slovenský štát potláča ....
(Potlesk.)
Potláča práva, lebo na futbale v Prešove, niekto niekoho napadol za to, že tam robil neplechu. Dámy a páni, na toto povedzme rázne nie. Na toto povedzme rázne nie, ale odlíšme čo je občan Slovenska a je jedno, či je Slovák, či je Maďar, či je Róm, či je Rusín, či je Nemec, či je Čech a načúvajme, čo ho trápi, pretože inak prosperita tejto krajiny nemôže ísť dopredu. Tam je problém, ale buďme razantní a dôslední tam, kde sme schopní ochrániť celistvosť, suverenitu a identitu Slovenska. Aj preto, dámy a páni, som pripravil pozmeňujúci návrh, o ktorých všetkých tých, ktorí chcú, aby na Slovensku žili ľudia dobre, aby sme skutočne venovali veciam ako je rozvoj regiónov, aby ľudia riešili svoje bežné ľudské problémy, je podľa môjho názoru a znovu to zdôrazním, vedome a už to tu tiež dnes odznelo, možno kompromisom, ale z môjho pohľadu, čímsi, čo je dnes nevyhnutné.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Józsefa Berényiho a Lászla Szigetiho, ktorý znie:
V čl. 1 v prvom bode § 13 ods. 2 znie: "V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku, ustanovených v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny, uvádzajú geografické názvy nasledujúcim spôsobom.
Po a, geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou, v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006.
Po b, kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Po c, na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
Odôvodnenie. Na základe takmer storočných skúseností s dvojjazyčnosťou na Slovensku, možno dospieť k záveru, že v učebniciach národnostných menšín sa vždy plynulo uvádzal názov v jednom jazyku a hneď za ním, v zátvorke názov v druhom jazyku. Z aspektu spisovnosti jazyka, resp. z hľadiska pravidiel jazyka príslušnej národnostnej menšiny, je prirodzené, že prvá forma názvu sa uvádza v jazyku učebnice a názov v štátnom jazyku sa uvádza v zátvorke, prípadne za lomkou. Platí to pre názvy vžité a zaužívané v jazyku danej národnostnej menšiny. Národná rada by touto úpravou potvrdila svoje odhodlanie plniť si svoje medzinárodné záväzky v oblasti práv národnostných menšín a zároveň pri prispela k tomu, aby si žiaci patriaci k národnostným menšinám, osvojili geografické názvy v štátnom jazyku, ako aj vo svojom materinskom jazyku. Tým by im napomohla na jednej strane k lepšej pripravenosti na komunikáciu v slovenskom jazyku a na druhej strane k zachovaniu si svojej národnostnej identity. Toto vás poprosím, pán spravodajca a na záver, dámy a páni, už len, padla tu otázka, pri vystúpení pána predsedu Ľudovej strany - HZDS Mečiara, hlavne smerom k nám, koaličnému partnerovi.
S čím, že to vlastne ideme robiť kompromis? No, priznám sa, že som sa to snažil popísať vo svojom vystúpení, ale pokúsim sa aj o akúsi skratku. Viete s čím, pán Mečiar? Viete s čím, všetci tí, ktorí máte náhodou pochybnosť, stotožniť sa s takýmto návrhom? Toto je kompromis s našou budúcnosťou, spoločnou budúcnosťou. Je to kompromis s toleranciou a s našou vlastnou vierou, a teraz hovorím o nás Slovákoch, v duchovnú silu, našu silu národa, ktorý takéto kompromisy musel robiť stáročia, aby dospel tam, kde dneska je, ako suverénny národ v suverénnej Európe. Ďakujem pekne.

 

 

 

És aki idáig eljutott, az igazán megérdemel egy kis kultúrát!

A hétvégi meccsről már sokan sokat írtak. Ebben a lapban is, másutt is. Van, hogy egy téma elfárad, és az olvasó automatikusan lapoz, a néző a távkapcsoló után nyúl, a világhálón böngésző olvasó pedig inkább valami felnőtt tartalomra mutató linket részesít előnyben, hisz kinek van kedve ezredszer is elolvasni, hogy a szlovák államhatalom-atyácska patriarchális hatalmát méteres gumifalloszok lóbálásával hangsúlyozó fekete droidok (nem kommandósok, hanem rohamrendőrök – óriási különbség) jogtalanul vertek péppé békésen szurkoló focirajongókat. A mérkőzés egy szelep volt, az egész országból összeterelt rendőrcsürhe a Slovan-tábor hangos Üsd a magyart! buzdítása mellet engedte ki a gőzt. Robert Fico országlásának két és negyed éve alatt amellett, hogy Mikuláš Dzurinda nyolcéves kormányzásának minden vívmányát – nemcsak a magyarokra vonatkozókat – sikerült leépíteni, óriási feszültségek halmozódtak fel a társadalomban, azáltal, hogy az európaiként és demokratikusként leírható értékek háttérbe szorultak, s a kormányzati szintre emelet államnacionalizmus került a kirakatba. Ehhez adott volt minden, elég, ha végignézünk a legfőbb közjogi méltóságokon: van egy nemzetien gondolkodó elnökünk; a parlamentben a parttalan nacionalizmusnak teret engedő, mégis européer értelmiségire játszó házelnökünk; és egy miniszterelnökünk, aki – egyre inkább az lehet a higgadt szemlélő meggyőződése – nem(csak) azért akar túltenni Ján Slotán a torz nemzeti ideák hangsúlyozásában, hogy megszerezze a nemzeti vezér szavazóinak egy részét, hanem mert élvezi. S miként Shakespeare Julius Caesarjában a háború kutyáit oldják el, az avoni hattyúval legfeljebb tragikus mivolta miatt egy lapon említhető szlovák miniszterelnök a nacionalizmus kutyáit oldotta el. Vagy legalábbis nem tett szájkosarat rá(juk). Olykor ez is elegendő.

Amióta Robert Fico kormányra került, a nacionalisták zöld utat kaptak. Az, hogy Ján Slota ámokfutását minden közjogi méltóság ölbe tett kézzel nézte – lehet, hogy még szorítottak is neki, amikor nem látták –, s nem hogy nem ítélték el, hanem a legmagasabb szinten is kiálltak mellette – a nemzetien gondolkodó elnök szerint a nacionalista böfögés csak reakció a provokációra –, jelzésértékű volt a buszmegálló- és táblafirkálóknak. De ne varrjuk az egészet a žilinai bugris nyakába. A fejétől bűzlik a hal szólás Szlovákiára nézve különösen igaz. Slota kócosasszonyozik (de tetszőlegesen behelyettesíthető a negyedik választási időszak bármelyik általa tett kijelentése), mit tesz az elnök? Kiáll mellette. Szlovák helységnevek magyar könyvekben, nemzeti párti minisztertől, mit tesz az elnök? Kiáll mellette, azt mondja, nem történt törvénysértés. Magyar szurkolókat vernek a rendőrök, mit tesz az elnök? Kiáll a meccs szlovák mivoltát betegesen hangsúlyozó – „Szlovákiában, a szlovák ligában két szlovák csapat játszott” – belügyminiszter mellett, és elküldi a TV2 riporterét az anyjába azzal, hogy a kérdése nem jó, mert ott nem magyarok, hanem szurkolók voltak.
De ugyanez elmondható a magyar iskoláknak csak hosszú ideig tartó sajtónyomásra látszólag némi támogatást vető régiófejlesztési tárcáról, vagy éppen a magyar diákok könyveit szándékosan és boldog örömmel elcsesző oktatási tárcáról. Vagy éppen a magyarnyelv-ismeret hiányát immár büszkén arcunkba vágó vasúti pénztárosról; vagy arról az arrogáns könyvtárigazgatóról, aki képes csak szlovákul kommunikáló könyvtárosokat ültetni egy-egy részlegre. És ha a politikai közbeszédben 27 hónapja már csak ez a primitív, zsigeri, buta magyarellenesség tematizálódik, az óhatatlanul átkerül a közbeszédbe, közgondolkodásba is. Ez biztatást jelent azoknak, akik eddig a jobbára a monitor vélt anonimitása mögé bújva, főként fórumok – az utóbbi időben sajnos, a normálisnak nevezhető fórumok – topikjait szennyezték tele a meg nem gondolt gondolattal. De most már – látva, hogy ezt ennyire nyíltan lehet csinálni, sőt, a magyarok megveréséhez maga az állam nyújt segítő kezet és viperát – előmerészkedtek lyukaikból, és elkezdtek táblákat mázolni, buszmegállókat díszíteni. Halál a magyarokra! – üzente a Nemzeti Ellenállás, mely azért különösen veszélyes, mert a központ nélkül, sejtszerűen működik, nem pedig hierarchikus struktúrában. S ez az üzenet már nem vicc, még akkor sem, ha vélhetően pár fiatal meggondolatlanságáról, idiotizmusáról van is szó. Mert egyelőre még nem öltek meg senkit, de igény már lenne rá, ahogy azt a nyitracsehin kívül már egy pozsonyi és egy érsekújvári felirat is bizonyítja, ez utóbbi még a hunokat is gázkamrába küldené. (Így annak a maroknyi embernek, aki nem kis derültséget keltve Magyarországon és Romániában hunnak vallotta magát, azt ajánlanám, messziről kerülje el ezt az országot, mert valakinek itt a tudati struktúráiban még Hitleré a főhely.) Mi jön a halálos fenyegetőzés után? Minek kell történnie ahhoz, hogy valaki végre megálljt próbáljon parancsolni a felkorbácsolt, gyilkos indulatoknak? Megvárjuk, amíg tényleg meg is ölnek valakit?

A táblamázolást nemhogy kihasználni nem tudó, de még egy felesleges pofonba is beleszaladó Magyar Koalíció Pártjának elnökhelyettese, Berényi József Barack Obama amerikai elnökké választása kapcsán Martin Luther King-i magaslatokba emelkedve mondta el, hogy az amerikai polgárjogi aktivistához hasonlóan neki is van egy álma. Bízom benne, hogy ezek után Szlovákia köztársasági elnökévé is megválasztanának egy romát vagy egy magyart – mondta. És ez nem is reménytelen, hisz George Washington 1789-es megválasztásától csak 219 évnek kellett eltelni, hogy megdőljön WASP-Amerika mítosza: az elnök afroamerikai, az alelnök katolikus. Így tehát mi, szlovákiai magyarok is reménykedhetünk benne, hogy a 2212-es választásokon befuthat egy magyar jelölt is. Feltéve, hogy addig nem irtanak ki bennünket.

A mai nap hosszú volt. És tartalmas. És az MKP megint begyűjtött teljesen feleslegesen egy pofont, Hronovce-ügyben. Csáky Pál pártelnök tegnap nagy mellénnyel beüzent Róbert Kaliňák belügyminiszternek, hogy Lekér magyar helységnévtábláját lefújták, és hogy cselekedjen, mert itt elszabadultak az indulatok, főként a DAC-meccs óta stb. Aztán mára kiderült, hogy azt nem a véres mérkőzés után fújták le, hanem 1993 óta több-kevesebb rendszerességgel. Erre az MKP mai sajtótájékoztatóján egy újságíró megkérdezte Csákyt, hogy miért hazudott. Mire ő azt felelte: nem azt mondtam, hogy tegnap fújták le, hanem hogy tegnap készültek a felvételek. Érdekes, wazz, minden kolléga a környezetemben úgy emlékezett, hogy amikor azt mondta, tegnap történt, akkor azt nem a fotózásra vonatkoztatta, hanem a mázolásra. Ehhez képest... Emellett elgondolkozhatunk azon, mekkora tekintélye lehet egy politikusnak, akinek úgy teszik fel az első kérdést egy sajtótájékoztatón, hogy miért hazudott.

Egy jó ügyhöz rossz eszközt választottak. Mert a táblamázolás létező jelenség. Csak nem ezen a példán kellett volna prezentálni... Elkúrták. A belügyminiszter persze jót röhögött, és hangosan hazugnak és uszítónak nevezte Csákyt. Akinek megint védekeznie kellett. És mit tudott mondani? Hogy nem hazug, és nem uszító. Csakhogy ez kevés… És polkomm szempontból rossz. Mert aki védekezik, sárosnak tűnik. Akkor is, ha nem az.

Továbbá a parlament elfogadta a Magyar Koalíció Pártja parlamenti képviselőinek KMKF-es részvételét elítélő határozatot, miután egy sereg nemzeti párti politikus hozzászólt a dologhoz. És nem mondtak szépeket. Sajnos, a politikai közbeszédben egyre inkább ez a tónus lesz a meghatározó. És félő, hogy a politikai közbeszédből a közbeszédbe tevődik át.

És akkor, aki végigolvasott, annak beépítettünk ide pár aktuálpolitikai videót.

És egy kakukktojás, hogy ne legyünk monotematikusak: Dobroslav Trnka főügyész nem akart nyilatkozni Malina Hedvig-ügyben. Ez fontos. Ő ugyanis egészen furcsa dolgokat mond a szégyenteljes ügy kirobbanása óta.

 

A mai nap hosszú volt. És tartalmas. És az MKP megint begyűjtött teljesen feleslegesen egy pofont, Hronovce-ügyben. Csáky Pál pártelnök tegnap nagy mellénnyel beüzent Róbert Kaliňák belügyminiszternek, hogy Lekér magyar helységnévtábláját lefújták, és hogy cselekedjen, mert itt elszabadultak az indulatok, főként a DAC-meccs óta stb. Aztán mára kiderült, hogy azt nem a véres mérkőzés után fújták le, hanem 1993 óta több-kevesebb rendszerességgel. Erre az MKP mai sajtótájékoztatóján egy újságíró megkérdezte Csákyt, hogy miért hazudott. Mire ő azt felelte: nem azt mondtam, hogy tegnap fújták le, hanem hogy tegnap készültek a felvételek. Érdekes, wazz, minden kolléga a környezetemben úgy emlékezett, hogy amikor azt mondta, tegnap történt, akkor azt nem a fotózásra vonatkoztatta, hanem a mázolásra. Ehhez képest... Emellett elgondolkozhatunk azon, mekkora tekintélye lehet egy politikusnak, akinek úgy teszik fel az első kérdést egy sajtótájékoztatón, hogy miért hazudott.

Egy jó ügyhöz rossz eszközt választottak. Mert a táblamázolás létező jelenség. Csak nem ezen a példán kellett volna prezentálni... Elkúrták. A belügyminiszter persze jót röhögött, és hangosan hazugnak és uszítónak nevezte Csákyt. Akinek megint védekeznie kellett. És mit tudott mondani? Hogy nem hazug, és nem uszító. Csakhogy ez kevés… És polkomm szempontból rossz. Mert aki védekezik, sárosnak tűnik. Akkor is, ha nem az.

Továbbá a parlament elfogadta a Magyar Koalíció Pártja parlamenti képviselőinek KMKF-es részvételét elítélő határozatot, miután egy sereg nemzeti párti politikus hozzászólt a dologhoz. És nem mondtak szépeket. Sajnos, a politikai közbeszédben egyre inkább ez a tónus lesz a meghatározó. És félő, hogy a politikai közbeszédből a közbeszédbe tevődik át.

És akkor, aki végigolvasott, annak beépítettünk ide pár aktuálpolitikai videót.

És egy kakukktojás, hogy ne legyünk monotematikusak: Dobroslav Trnka főügyész nem akart nyilatkozni Malina Hedvig-ügyben. Ez fontos. Ő ugyanis egészen furcsa dolgokat mond a szégyenteljes ügy kirobbanása óta.