Vážený
pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
vážené dámy, vážení páni, ja skutočne za Slovenskú národnú stranu môžem
vyjadriť uspokojenie nad tým, nad analýzou, perfektnou analýzou, ktorú
nám predložil pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, pretože skutočne,
keď niekto nepochopí tie právne argumenty, ktoré on tu jednoznačne
citoval, tak proste to vychádza len v tom zmysle, že nechce za žiadnu
cenu pochopiť a vystúpenie pána predsedu Národnej rady je skutočne tiež
veľmi významné pre slovenský parlament a je to určite veľmi veľká výzva
národné zhromaždenie Maďarskej republiky a ja dúfam, že konečne
pragmaticky politici Maďarskej republiky pristúpia k riešeniu tých
problémov, ktoré sa tu nakopili. Nie z viny slovenskej strany, ale z
viny, že niekto silou mocou chce gradovať toto napätie a žiť z toho
napätia. Ale vrátim sa konkrétne k svojmu vystúpeniu. Ja by som možno z
iného súdku načal tento problém, pretože ako podpredseda vlády tak aj
predseda Národnej rady doslovne absolútne vyčerpali danú tému, ale ja
by som sa z iného uhľa pohľadu pozrel na tento problém.
Fórum
poslancov Karpatskej kotliny. Vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia
poslanci slovenského zákonodarného zboru, vo svojom chcem poukázať a aj
dokázať, že činnosť poslancov za SMK nielen poslancov za SMK, ale aj
oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky nesleduje konkrétne teda
k poslancom SMK nesleduje slovenské národné a štátne záujmy. Že naopak,
v spolupráci s rôznymi organizáciami a cez rôzne formy sa podieľa na
oslabovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky, že účasť poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za SMK na tzv. Fóre
maďarských poslancov Karpatskej kotliny nebola v súlade so zákonmi
Slovenskej republiky a najmä so sľubom poslanca Slovenskej republiky,
ktorým sľubuje vernosť Slovenskej republiky. Chcem len sčasti poodhaliť
zákernú činnosť Strany maďarskej koalície, ale aj oficiálnych
predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorí zneužívajú dokonca európsku
dimenziu na sledovanie čisto etnických cieľov a zámerov veľkomaďarskej
iredenty, čím ohrozujú územnú celistvosť, integritu a vnútornú
bezpečnosť Slovenskej republiky. Spomeniem skutočne len niektoré
rámcové a okrajové činnosti, ktoré vyvolávajú vážne obavy a
znepokojenie na slovenskej strane a u štátotvorného národa.
Najoptimalnejšie bude citovať maďarského občana slovenskej národnosti
ako on vidí činnosť politikov v Maďarskej republike a na Slovensku. Je
to trošku dlhšie, ale je to skutočne veľmi, veľmi zaujímavá analýza a
myslím, že toto by mali počuť všetci tí, ktorí chcú obviňovať slovenskú
politickú garnitúru, že ona vyvoláva napätie. Pravý opak je pravdou.
Citujem, jedná sa o publicistu Gregora Papučeka, nie je to ten
komentátor Slovenského rozhlasu v Budapešti, to je proste nejaká rodina
alebo menovec, ak chce Slovensko dbať o nás, ak chce pomôcť Slovákom
žijúcim v Maďarsku má na to pomerne dobré predpoklady. Ide totiž o dve
susedné krajiny, ktoré po roku 1920 boli vytvorené tak, že obe zdedili
početnú menšinu toho druhého. Z toho vyplýva, že východiskový bod je
bezmála rovnaký. Ideálne by bolo, keby sa tieto dve strany v otázke
svojich menšín dohodli a rovnako by boli zaobchádzali s menšinou toho
druhého. Vieme dobre, že sa tak nestalo. Prečo? Maďari žili suverénne
vo svojom štáte, kým Slováci žili v spoločnom štáte s Čechmi. Prakticky
v poriadenom postavení, riadilo sa z Prahy. Cez to všetko
Československo bolo demokratické a primerane k tomu aj maďarská menšina
mala svoje kultúrne vyžitie zabezpečené. V Maďarsku však panoval
potrianovsky vyhrotený stav. Šovinizmus, iredentizmus a primerané k
tomu cielené a bezohľadne sa pomaďarčovalo. Slováci boli vystavení
drastickému odnárodňovaniu. Toto nerovnaké zaobchádzanie malo ukrutné
nespravodlivé následky. Maďarská národnosť v Československu sa tak v
počte ako povedomí zachovala a bola silne organizovaná. Kým Slováci v
Maďarsku boli rozbití, zastrašení, v maďarských školách a kostoloch
prevychovávaní, poznačení tuhou asimiláciou. Táto situácia sa stala aj
živnou pôdou vzniku množstva odrodilcov. Nebyť odrodilcov, taká
poznámka, ani Mlynky by dnes nemali také obrovské problémy. Vieme veľmi
dobre, že pán starosta v Mlynkách má slovenské korene, ale teraz
nepozná po slovensky pomaličky ani slovo, resp. nechce. Ale pražská
vláda si so Slovákov v Maďarsku starosti nerobila. A Maďarsko to
poriadne zneužilo. V roku 1939 vznikla prvá Slovenská republika, ktorá
počas krátkej doby svojho trvania v národnostnej otázke použila princíp
reciprocity a tento jediný spravodlivo princíp sa v mnohých prípadoch
osvedčil. Ale po II. svetovej vojne sa obnovilo Československo,
prebehla výmena obyvateľstva. 73 000 Slovákov sa presídlilo do
Československa, ale aj mnohí Maďari prešli do Maďarska. Čiže na pomer
dvoch menšín to veľký vplyv nemalo. Veľká strata Slovákov v Maďarsku
bola zapríčinená nie výmenou obyvateľstva ako sa to často prezentuje,
ale nerovnakým zaobchádzaním s týmito dvoma menšinami na úkor Slovákov.
Potom nastal reálny socializmus. A nerovnaké zaobchádzanie pokračovalo
a pokračuje ďalej aj po páde socializmu a čuduj sa svete aj po vzniku
zvrchovanej Slovenskej republiky. Maďari na Slovensku majú maďarské
školy, maďarské bohoslužby, množstvo časopisov, vydavateľstiev,
organizácií, skutočné divadlá, stranu, parlamentné zastúpenie, skutočne
sa podieľajú na štátnej moci a na rozdiel od Slovákov v Maďarsku sú
skutočne štátotvornými činiteľmi. A je ich vyše pol milióna. Slováci v
Maďarsku všeličo z toho nemajú. A čo majú, aj to len "takzvane".
Takzvané slovenské školy, tzv. samosprávy. Nemajú riadne slovenské
bohoslužby, majú len jediný týždenník s miniredakciou a práve preto sa
z nás za Slováka hlási len okolo 18 000, 18 000. Po I. svetovej vojne
to bolo okolo 400 - 450 tis. Slovákov. Teraz sa k Slovákom hlási len 18
000 slovom i písmom. Hoci Maďarsko presvedčilo celý svet, že oni sú
bojovníci za práva menšín, jeho občan Csaba Tabajdi aj napriek tomu, že
práve v Maďarsku národnostné menšiny vymierajú rozdeľuje v Štrasburgu
menšinovú pravdu. Vie svet, čo sa deje s menšinami v Maďarsku? Vedia
slovenskí politici, čo sa deje so Slovákmi v Maďarsku? Viem pán Hanes
Svoboda, že chodí nariekať k nesprávnemu hrobu? Nie na Slovensku
vymiera maďarská národnosť, len u susedov slovenská. Akože tento človek
nepozná skutočnú situáciu? Pavol Csáky alebo Edita Bauerová ho
nesprávne informovali? Píše a hovorí sa o nás bežne o slovenskom
školskom systéme? Ale slovenská škola v tom pravom zmysle slova, kde by
sa všetky predmety okrem maďarčiny vyučovali po slovensky v Maďarsku
neexistuje. Také školy majú vycapenú tabuľu slovenská národnostná
škola, v ktorých vyučuje maďarskí učiteľskí zbor, všetko po maďarsky a
v maďarskom duchu, iba slovenčina sa vyučuje týždenne v štyroch
hodinách. V niektorých len štyrom žiakom. Čiže naše školy nie sú naše,
len sa to tak hovorí. Bohoslužby sú vo všetkých mestách a dedinách iba
maďarské, sú v nich maďarskí farári. V Mlynkoch nedávno bol aj
slovenský, toho úrady poslali do maďarskej dediny a mlynským Slovákom
ponechali maďarského farára. Tak je to už u nás, odjakživa. Maďari do
každej slovenskej osady postavili sochu nejakého maďarského viťúza.
Nikdy sa nepýtali Slovákov, či chcú mať takú sochu. Dôležité je, že
Maďari ju tam chcú mať. V Békešskej Čabe Kossuth Lajos je náš Ľudovít
Kováč z Turca, v slovenskom Komlósi Szent István, v Mlynkoch Béla III.,
vtáky turuly maďarské militaristické sochy atď., atď. Že čo na to
Slováci? Už si zvykli. Naše slovenské mestá a dediny ich ulice
pomenovali, pomenúvajú a premenúvajú nie ich slovenskí zakladatelia a
obyvatelia, ale maďarskí úradníci. Panujú nad nami. Údajne sme dostali
od štátu samosprávnosť a CSS je vraj slovenský parlament. Horkýže to
parlament. Treba povedať, že to nie sú samosprávy, len sa im tak
hovorí. Podľa národnostného zákona menšiny majú právo na parlamentné
zastúpenie. Kto by si myslel, že aj napriek tomu menšiny v Maďarsku v
skutočnosti môžu ísť do maďarského parlamentu to len ako turisti, ak si
to vybavia a dokonca zaplatia.
Niet tu času
vymenovať všetko, ale hádam na ukážku to postačí. Takto je to v
Maďarsku. Aj keď § 3 národnostného zákona vraví: Menšiny žijúce v
Maďarskej republike sa podieľajú na ľudovej moci, sú štátotvornými
činiteľmi. Aj to sa len tak hovorí. Národnostný zákon v Maďarsku je ako
pokrývka, pod ktorou nevidno čo sa v skutočnosti deje s národnosťami.
Bývalý menšinový ombudsman Jenö Kaltenbach jasne povedal: V Maďarsku
národné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali. Vedia o tom
aspoň slovenskí politici? Ja by som chcel ešte dodať, že aj terajší
ombudsman pre menšiny v Maďarsku Ernö Kalayi sociológ sa vyjadril
nasledovne: Rasizmus v Maďarsku možno porovnávať so situáciou v Nemecku
v roku 1930. To som nepovedal ja. To povedal maďarský ombudsman pre
menšiny. Povedal, v Maďarsku sa kampane zamerané proti menšinám,
hľadanie obetných baránkov a široká spoločenská podpora tohto spôsobu
myslenia rozvíjajú práve tak ako svojho času v Nemecku. Dôvodom zrejme
je, že politici nerozpoznali nebezpečie vývoja a nutnosť ho zastaviť.
Ombudsman citoval prieskumy, podľa ktorých 70 až 80 % obyvateľstva
schvaľuje javy zamerané proti menšinám. To som nevymyslel ja, ani nikto
z vládnej koalície na Slovensku. To povedal maďarský ombudsman pre
menšiny. Asi nevedia. Lebo keby vedeli museli by na bezbrehé požiadavky
svojej maďarskej menšiny ich politikov a maďarského štátu úplne inak
reagovať než ako to v skutočnosti robia. Napríklad, keď Maďari chcú ísť
do ulíc protestovať lebo im minister školstva chce zvýšiť počet
vyučovania slovenčiny v ich čisto maďarských školách mali by im
ponúknuť maďarský menšinový školský systém, podľa ktorého by sa všetky
predmety museli učiť po slovensky, ale by mali povolené učiť sa aj
maďarčinu v štyroch hodinách týždenne ako cudzí jazyk. Ukrajinci im to
urobili. Odkukali metódy priamo v Maďarsku a zaviedli ich u seba. Čuduj
sa svete. Maďarom sa nepáčia ich vlastné metódy. Ak ich nie oni
používajú, ale niekto iný. (Potlesk.) Zdá sa, že páčiť sa musia iba
menšinám v Maďarsku. Keď im nestačí, že majú maďarské bohoslužby,
maďarských farárov a chcú mať silou mocou aj biskupa mali by im
ponúknuť maďarskú metódu, podľa ktorej všetci maďarskí farári by boli
premiestnení do čisto slovenských dedín. Každá maďarská osada by mala
len slovenského farára a bohoslužby sa museli konať všade výlučne v
slovenčine. Mesačne raz by mohli mať v Bratislave aj maďarskú
bohoslužbu, ak si ich organizácie za svoje peniaze dajú odviesť
veriacim. Taký poriadok je v Maďarsku. Bohužiaľ.
Podľa
maďarského vzoru do každej maďarskej osady by bolo postaviť v
nadživotnej veľkosti sochu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana,
Svätopluka, Rastislava a pod. Podľa maďarského vzoru Slovensko by
Budapešti malo veľkodušne darovať sochu Jána Kollára a postaviť ju na
Deákovo námestie. Odviesť ju tam pompézne za sprievodu slovenskej
jazdy, husárov na bielych koňoch. Veď najväčším husárom bývalej
monarchie bol predsa Slovák poľný maršal Andrej Hadík, ktorý vykonal
husársky kúsok, keď z ničoho nič obsadil Berlín. Keď sa slovenskí
politici stretnú s maďarskými politikmi a tí sa na nich obracajú s
rôznymi požiadavkami mali by sa ich ihneď opýtať ako je to v Maďarsku
so Slovákmi. Mali by im vysvetliť, že ak nebudú sledovať slovenský
prístup k menšinám, budú musieť Slováci prevziať a použiť maďarské
metódy, lebo len tak je to spravodlivé. Je neprípustné, aby v stave,
keď v Maďarsku slovenská národnosť je drasticky asimilovaná, aby
slovenský štát vyhovoval stále novým a novším požiadavkám svojej
maďarskej menšiny. (Potlesk.) Je neprípustné
Utolsó kommentek