tg-ltatsthtetet-06-01

Vannak témák, melyeket az ember először pénzért ír meg, s csak azt követően értekezik róla a blogján. Már ha erre még maradt ideje és energiája. Ma - hosszas vívódás, kétszer eltolt szavazás, és nagyon jó, a 2006-os kormányváltás óta elnyújtott dramaturgia után - megszavazták az önálló Szlovákia egyik legszégyenletesebb jogszabályát, a nyelvtörvény módosítását. A hírportálokon, vmint a hazai es külföldi lapokban minden infó elolvasható (lesz) róla, így ezek helyét nem kívánjuk átvenni, részben mert nem akarjuk magunkat ismételni.

A módosítás színtiszta nyelvi imperializmusról árulkodik. Mind a legvadabb gyarmatosítások idején...

Itt - nem linkelem, mert akkor nem mindig jelenik meg jól, a parlamenti url néha olyan hosszú, h nem fér bele a linkelő dobozba - http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=982&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False elolvasható, hogy ki hogyan szavazott, a legutolsó a végszavazás, a többi a módosító indítvány.

És akkor következzék  a törvényjavaslat teljes szövege. (A poszt írásakor még nem volt fent a módosító indítványokkal ellátott, utóbb majd azt is felpakoljuk.)

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

982

VLÁDNY NÁVRH

ZÁKON

z .........................2009,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z. a zákona č. 24/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 4 znie:

„(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. ⁴)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„⁴) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku, § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. § 1 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“.

3. V § 2 odsek 2 znie:

„(2) Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na svojej internetovej stránke.“.

4. V § 3 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom⁵) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu^5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.

(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5aa znejú:

„⁵) Napríklad § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 619/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 16/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

^5aa) Zákon č. 184/1999 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 5a sa citácia „§ 3 a 3a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 12 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

6. V poznámke pod čiarou k odkazu 5b sa citácia „§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

7. V § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „verejnoprávnych orgánov“ nahrádzajú slovami
„v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1“.

8. V § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

9. V § 3 ods. 4 sa slová „Verejnoprávne orgány“ nahrádzajú slovami „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1“ a vypúšťajú sa slová „a nimi zriadené organizácie“.

10. V § 3 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

„(5) Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak.^6b) Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:

„^6b) Napríklad § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z., § 109 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.“.

11. Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠3a

Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov

V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí,^7a) názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy,^7b) ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy.^7c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7c znejú:

„^7a) § 1a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.

^7b) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

^7c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.

Zákon č. 184/1999 Z. z.“

12. V § 4 ods. 1 a 5 sa odkaz 8 označuje ako 5a a poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa vypúšťa.

13. V § 4 ods. 3 sa za slová „pedagogická dokumentácia“ vkladajú slová „a ďalšia dokumentácia“.

14. V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia „§ 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 245/2008 Z. z.“.

15. V poznámke pod čiarou k odkazu 8b sa citácia „§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 11 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

16. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia: „§ 40 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.“ nahrádza citáciou: „§ 13 zákona č. 245/2008 Z. z.“.

17. § 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku

(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania

a) inojazyčných televíznych relácií^9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,

b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním

v štátnom jazyku,

c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,¹⁰)

d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,

e) hudobných diel s pôvodnými textami,

f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase¹¹)

a Slovenskej televízii,^11a)

g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,^11b)

h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu^11c) a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,

i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,

j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.

(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.

(4) Ak osobitný predpis^11d) neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v

a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve^11e) alebo

b) neperiodickej publikácii.^11f)

(5) Písomné informácie určené pre verejnosť, najmä plagáty, informačné tabule, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku. Písomné informácie určené pre verejnosť môžu popri texte v štátnom jazyku obsahovať inojazyčné preklady tohto textu.

(6) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.

(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Ak sú preložené do iných jazykov, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku
a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.^11g)

(8) Každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 11g znejú:

„^9a) § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb
a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

¹⁰) § 5 ods. 1 písm. k) zákona č. 619/2003 Z. z.

¹¹) § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z.

^11a) § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2007 Z. z.

^11b) § 17 ods. 5 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia
a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

^11c) § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z.

^11d) § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z.

^11e) § 2 ods. 1 a 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

^11f) § 2 ods. 3 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

^11g) Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.“.

18. § 6 a 7 vrátane nadpisov znejú:

㤠6

Používanie štátneho jazyka v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v hasičských jednotkách

(1) V ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa v služobnom styku používa štátny jazyk.

(2) Celá agenda a dokumentácia ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sa vedie v štátnom jazyku.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

§ 7

Používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní

(1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

(2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov¹²) zostávajú nedotknuté.“.

19. Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„¹²) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku.“.

20. V nadpise § 8 sa slová „v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve“ nahrádzajú slovami
„v ostatných oblastiach verejného styku“.

21. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z.
o potravinách.“ nahrádza citáciou: „Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.

22. V § 8 odseky 2 až 4 znejú:

„(2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.

(3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Používanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis.¹⁴)

(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,¹⁵) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 15 znejú:

„¹⁴) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹⁵) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.“.

23. V § 8 ods. 5 sa slová „verejnoprávnymi orgánmi“ nahrádzajú slovami „orgánmi
a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1“.

24. V § 8 odsek 6 znie:

„(6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak sú preložené do iných jazykov, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.“.

25. § 9 vrátane nadpisu znie:

㤠9

Dohľad

(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 okrem reklamy podľa osobitného predpisu¹⁶) a § 11a vykonáva ministerstvo kultúry. Pri výkone dohľadu ministerstvo kultúry prihliadne aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka podľa § 2 ods. 2.

(2) Osoby, ktoré sú poverené výkonom dohľadu podľa ods. 1, sú pri výkone tejto činnosti v súlade s predpisom o kontrole v štátnej správe¹⁷)

a) povinné preukázať sa preukazom príslušného orgánu dohľadu a písomným poverením na výkon dohľadu,

b) oprávnené požadovať potrebnú súčinnosť, najmä poskytnutie informácií, údajov, písomného vysvetlenia alebo ústneho vysvetlenia, dokladov a príslušných písomných materiálov,

c) povinné spísať protokol o vykonanom dohľade.

(3) Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné umožniť výkon dohľadu oprávneným osobám a poskytnúť potrebnú súčinnosť.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 znejú:

„¹⁶) § 3 ods. 6 a § 11 ods. 3 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

¹⁷) § 8 až 13 a § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“.

26. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Pokuty

(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po jeho opakovanom písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.

(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.¹⁸) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.

(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.

(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹⁸)

(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„¹⁸) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.

27. § 10 vrátane nadpisu znie:

㤠10

Správa o stave používania štátneho jazyka

(1) Ministerstvo kultúry predkladá vláde správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky raz za dva roky.

(2) Na účel podľa odseku 1 je ministerstvo kultúry oprávnené vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní štátneho jazyka v oblasti ich pôsobnosti.

(3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží ministerstvo kultúry do 31. marca 2012.“.

28. § 11 vrátane nadpisu znie:

㤠11

Spoločné a prechodné ustanovenia

(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 2; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.

(2) Náklady na všetky úpravy informačných tabúľ, nápisov a ostatných textov podľa tohto zákona uhrádzajú príslušné úrady a ostatné právnické osoby a fyzické osoby. Tieto úpravy vykonajú do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.“.

29. Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠11a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. augusta 2009

Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6.“.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín sa mení takto:

V § 1 ods. 2 a v § 2 sa slová „v úradnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v štátnom jazyku“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike“ nahrádza citáciou „§ 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona .../2009 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa mení takto:

§ 6 sa vypúšťa.

Čl. IV

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z. a zákona č. 287/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 67 ods. 1 sa slová „3 000 Sk do 1 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „99 eur do 33 193 eur“.

2. V § 67 ods. 2 sa slová „5 000 Sk do 200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165 eur do 6 638 eur“ a slová „3 000 Sk do 50 000 Sk “ nahrádzajú slovami „99 eur do 1 659 eur“.

3. V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m) nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. g).“

4. V § 67 ods. 3 sa slová „20 000 Sk do 2 000 000 Sk nahrádzajú slovami „663 eur do 66 387 eur“ a slová „3 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 19 916 eur“.

5. V § 67 ods. 4 sa slová „50 000 Sk do 3 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 99 581 eur“.

6. V § 67 ods. 5 sa slová „100 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 165 969 eur“ a slová „15 000 Sk do 1 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „497 eur do 49 790 eur“.

7. V § 67 ods. 6 sa slová „100 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 66 387 eur“ a slová „30 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „995 eur do 19 916 eur“.

8. V § 67 ods. 7 sa slová „20 000 Sk do 4 000 000 Sk “ nahrádzajú slovami „663 eur do 132 775 eur“ a slová „6 000 Sk do 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „199 eur do 16 596 eur“.

9. V § 67 ods. 8 a 9 sa slová „50 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 165 969 eur“.

Čl. V

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

V § 74 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,^34a)“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:

„^34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2009.

 

Az MKP és a Hyd képviselői full jelen voltak, és ellene szavaztak.

.

A minap egy sajtóeseményen egy ismerős fotós kollégával találkoztam, aki régebben az egyik hírügynökségnek dolgozott. Sajtóeseményre főzött, műanyag poharas, tré kávé (legrosszabb szolgálati kávéimról egy régebbi bejegyzés itt) feletti small talk, hogy vagy, micsinász' stb. Leginkább a Mit csinálsz? kérdésre adott válasza döbbentett meg: én most szabadlábon vagyok - mondta. Mi a fasz, ez büntetve volt? - formáltam magamban a kérdést. De nem! A kolléga (kényszer)vállalkozóként mindenfélét fotóz, és aztán azt mindenkinek felkínálja: azaz szabadúszó ("Szabadúszó az, akinek nincs fix munkahelye, egyéni vállalkozóként végzi tevékenységét. Egyszerre több megbízóval dolgozik együtt, és ugyanazon időben több projektben is részt vesz. Szabadúszó lehet például a színész, a designer, az ügyvéd, a fotós, az informatikus, a tolmács." forrás: jobpilot.hu). A szabadlábon a szlovák "na voľnej nohe" tükörfordítása. Bezonyám. Mindennapi kis szlovmagyarizmusaink.

A kormány szerdai ülésén fogja tárgyalni a kulturális tárca által benyújtott nyelvtörvény-módosító javaslatot. A javaslat értelmében 100-től ötezer euróig terjedő pénzbírsággal sújthatják azt, aki vét a szlovák nyelv helyes használata ellen. Ugyebár a büntit 1999-ben eltörölték, de a minisztériumi érvelés szerint "azóta több lett a nyelvi vétség". Ha a kormány elfogadná, augusztus 1-től lépne érvénybe. Persze, mielőtt még valakire ráborítanának egy 150 ezer koronás büntetést, írásban figyelmeztetnék. Persze, a nyelvet mindenkinek tudni kell, erről vita nincs, de dopicsi, egy 150 ezer koronás bírság egy kisebb céget vagy boltot romba dönthet.

A reformkor nagy vívmánya volt, hogy Magyarországon a magyar lett a hivatalos nyelv. 2009 nagy vívmánya, hogy Szlovákiában a cseh is hivatalos nyelv lett, mely fordítás nélkül használható. A cseh filmeket nem fog kelleni szinkronizálni.

A törvényjavaslat kimondja, hogy a karónkurjongatóban, közismertebb nevén a községi rádiókban az infóknak először szlovákul kell elhangzani.

További gyöngyszem, hogy az alkalmi nyomtatványnak nevezett írásos cuccoknak plakátoknak, színház-és moziműsoroknak, könyvtárak, galériák, múzeumok tájékoztatóinak államnyelven kell íródni, de lefordíthatják őket más nyelvre is. Még szerencse.

A tárca hatáskörébe fog tartozni az emlékművek felirata is. Ha a szlovákon kívül más nyelven is fel lesz rajta tüntetve a felirat, annak pontosan meg kell felelnie a szlovák szövegnek, és ugyanakkora, vagy kisebb betűkkel íródhat. Nagyobbal nem.

A nyelvtörvény érvényét a módosítás kiterjesztené az egészségügyi mellett a szociális intézményekre is. A törvény lehetővé tenné, hogy az egészségügyi és szociális intézmények dolgozóival a 20 százalékos küszöb felett magyarul is kommunikáljanak. már ha az orvos tud persze, mert ez a küszöböt még jócskán meghaladó Komáromban sem evidens.

Hát mit is mondatnánk erre. Nem a kurva anyját Marek Maďarič miniszter úrnak?

A javaslatt itt olvasható.

Korábban írtunk arról, hogy a folytonos bűnben és mocsokban tobzódás dörzspapírszerűvé teszi a hírlapíró lelkét. Ahogy tanult kollégám, a hazai közírás verbális flagelluma, Barak László mondta nekem 2004 júniusában: egyet jegyezz meg, aki bemegy az istállóba, annak szaros lesz a csizmája. Mégis vannak dolgok, amikor nemcsak a legjámborabb zene-esztétika szakos tanár mondja azt, hogy napalmot az ilyennek, hanem minden ép lelkű olvasó. Szerencsére ezeket nem nagyon szeretik a börtönben, már ha bekerül.

De most nem erről szeretnénk írni, hanem egy némileg könnyebb témáról, ez pedig a markecolás.  Tegnap a Besztercebányai Kerületi Bíróság összesen 59 hónapot osztott ki markecolás miatt. Na gyerekek, ki tudja megmondani, mi a markecolás? Ne guglizz!

A fel- majd eltűnő szavakat a buzgár (ez nem valami homoš dolog) példájával szokták prezentálni. Ugyebár, mikor a nagy dunai árvíz elvitte a fél Csallóközt, a nyomán sok buzgár - A buzgár árvíz során a töltések mentett oldalán megjelenő vízfeltörés. A buzgár alulról felfelé irányuló szivárgásból alakul ki, és magával viszi a vízáteresztő réteg finom szemcséjű anyagát. Folyóink mentén árvíz esetén gyakori jelenség. - keletkezett, és utána a szlovmagy sajtó soká használta a buzgárként tört fel szókapcsolatot. Aztán levonult az árvíz, és a buzgárként tört föl is kivonult a sajtóból.

Ha bemegyünk az OSZK-ba, és két világháború közötti bulvárlapokat (vagy ahogy akkor nevezték: revolverlapokat) olvasunk - mert voltak ilyenek, ne higgyük, hogy a Blikk volt az első a rendszerváltás után -, ott gyakran találkozhatunk a markecolás kifejezéssel. A markecolás az, amikor - jellemzően ittas - férfi vendégeket szexuális szolgáltatások ígéretével félreeső helyre csalnak, itt viszont pina helyett a fejére kap egy jókorát, kifosztják, és hogy úgy mondjam: baszhatja. Tehát a szexuális motívum mégiscsak jelen van, még ha az áldozat nem is így gondolja.

A markecoláshoz ketten kellene, a csalétek, és a verőember, aki jellemzően a "hölgy" stricije. A markecolás előnye, hogy a lányok nem használódnak el olyan gyorsan, ellenben hátránya, hogy az áldozat feljelentést tehet, testi sértésként vagy rablásként állítva be az ügyet.

Nos, egy ilyen per végére tett pontot a kerületi bíróság. A 24 éves Andrej Samkot 39 hónap szabadságvesztésre ítélte, míg a csalétekként közreműködő barátnőjét, Lucia Dinková 20 hónap felfüggesztettet kapott.

A story klasszikus szegény embert még az ág is húzza történet: a sértett épp állása elvesztése miatt italozott, mikor Samko több nőt is felkínált neki - ebből már kitalálhatjuk, mi volt a foglalkozása. A sértett Luciát választotta. Amikor a garázssoron a tarifáról egyezkedtek, a streici rátámadt az áldozatra, elvette a pénzét és a telláját.
Az ügyész súlyosbításért fellebbezett Lucia számára, de a bíróság ezt elutasította. A bíró elrendelte a szabadságvesztés azonnali végrehajtását is: magyarul a bíróságról ment a sittre.

Ennyi a story. Nem különösebben érdekes. Tavaly 94 gyilkosság történt, azok bármelyike érdekesebb ennél, irreverzibilitása folytán. Csak azért említettem meg, hogy felhívjam a figyelmet arra, mennyire szabályos a hazai rendőrségi tudósítások (mert bűnügyi riportok már nincsenek is) nyelvezete. Egyáltalán nem használják sem a bűnözői, sem a zsaruszleneget, vélhetően a nyelvvel való kapcsolatok hiánya miatt. Múltkor egy gazdasági nyomozóval italoztam. Bűnügyekről beszélgettünk. Ezek nevét ő szlovákul mondta. Pedig van nekünk mindenre szavunk. Olyan rendes, hivatalos is, meg szleng is. Csak kevesen ismerik.

A következő, s egyben záró bekezdés a nyelvművelés jegyében íródik. Az gazdasági bűnözés egyik formája, mikor egy céget, mellyel különböző üzelmeket szeretnének véghez vinni, más nevére íratnak. Bűnöznek, majd az áldozat elviszi a balhét, szabadul, és pénzt kap. Vagy - b verzió - megölik. Szlovákiában ez utóbbi forma számított tipikusnak. Ezeket a szlovák szlengben biele konenak nevezik, fehér lovaknak. Tanácstalan hírszerk kollégák meg még van, hogy le is fordítják. Nekünk, magyaroknak a fehér ló az, amiért Svatopluktól megvettük ezt az országot, vagy amin a nagybányai vitéz vitéz nagybányai bevonult Komáromba. Aki viszont a nevét adja egy vállalkozáshoz, és aztán a meszesgödörben végzi, arra van egy szép magyar szavunk, amit Magyarországon sokan ismernek, nálunk is, de nem tudják, hogy ez azonos a fehér ló fiával, pedig igen: ez pedig a stróman. Úgyhogy ezt használjuk!